2. Prerušenie pracovnej cesty

Obsah:

A.1. Tuzemská pracovná cesta

A.2. Zahraničná pracovná cesta

A.3. Prerušenie pracovnej cesty z dôvodov návštevy rodiny

Zákon o cestovných náhradách umožňuje prerušiť pracovnú cestu iba z dvoch dôvodov, pričom vždy ide o prerušenie pracovnej cesty zo strany zamestnanca.

Zákon o cestovných náhradách neumožňuje prerušiť pracovnú cestu z dôvodov na strane zamestnávateľa.

Zamestnanec môže prerušiť pracovnú cestu:

• na základe dohody so zamestnávateľom z dôvodov na jeho strane (§ 3 ods. 2) alebo
• z dôvodu návštevy rodiny [§ 4 ods. 1 písm. e) alebo § 12].

A. Prerušenie pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca

Zákon o cestovných náhradách v § 2 ods. 3 umožňuje prerušiť pracovnú cestu z dôvodov na strane zamestnanca, a to na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa § 3 ods. 1 alebo 3 zákona o cestovných náhradách. Pracovnú cestu z dôvodov na strane zamestnanca možno prerušiť v období:

• pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste alebo
• po skončení výkonu práce na pracovnej ceste, alebo
• súčasne pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste, ako aj v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Ak zamestnávateľ pri určovaní podmienok pracovnej cesty prihliadne na oprávnený záujem zamestnanca (prerušiť pracovnú cestu z jeho dôvodu) a dohodne sa s ním pri určovaní podmienok pracovnej cesty (§ 3) na prerušení pracovnej cesty, musí:

• v cestovnom príkaze presne určiť v rámci určenia podmienok pracovnej cesty miesto, dátum a čas prerušenia pracovnej cesty a miesto, dátum a čas pokračovania pracovnej cesty,
• aplikovať vo väzbe na poskytovanie, resp. na vylúčenie poskytovania určitých náhrad aj ostatné ustanovenia zákona o cestovných náhradách, napr. § 5 (vylúčenie poskytovania stravného), § 13 (vylúčenie poskytovania stravného v eurách/cudzej mene), § 14 (vylúčenie poskytovania vreckového), § 35 ods. 3 a 4 (poskytovanie cestovných výdavkov a potrebných vedľajších výdavkov v súvislosti s prerušením pracovnej cesty, rozhodné časy, vylúčenie poskytovania ubytovacích výdavkov a pod.).

Pri aplikácii § 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách musí vo väzbe na prerušenie pracovnej cesty ísť iba o dôvody na strane zamestnanca.