1. Vymedzenie služieb spojených s nehnuteľnosťou

Európska komisia vydala vysvetlivky k pravidlám EÚ v oblasti DPH, ktoré sa týkajú určenia miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom.

Uvedené vysvetlivky Európskej komisie možno použiť aj v SR pri určení miesta zdanenia v súvislosti so službami vzťahujúcimi sa k nehnuteľnostiam.

Miesto dodania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom

Určenie miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravené v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o DPH. Do uvedeného ustanovenia bol premietnutý článok 47 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „smernica o DPH“).

Podľa článku 47 smernice o DPH miestom poskytovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok vrátane služieb realitných agentov a znalcov, poskytovania ubytovania v hotelovom sektore alebo v sektoroch s podobnou funkciou, ako sú dovolenkové rezorty alebo miesta upravené na stanovanie, udelenia práv na po­užívanie nehnuteľného majetku a služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a podnikmi zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa tento nehnuteľný majetok nachádza.

Vymedzenie pojmu „nehnuteľný majetok“

Na účely uplatňovania smernice o DPH sa podľa vykonávacieho nariadenia č. 1042/2013 (ďalej len „nariadenia“) článku 13b za nehnuteľný majetok považuje:

1. akákoľvek určitá časť zeme na povrchu alebo pod ním, ku ktorej možno založiť vlastnícke právo a držbu;
2. akákoľvek budova alebo stavba pripevnená k zemi alebo v zemi nad úrovňou mora alebo pod ňou, ktorá sa nemôže jednoducho rozobrať alebo premiestniť;
3. akýkoľvek prvok, ktorý sa inštaloval a tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova alebo stavba nebola úplná, ako napríklad dvere, okná, strechy, schodiská a výťahy;
4. akýkoľvek prvok, vybavenie alebo prístroj trvalo namontovaný v budove alebo stavbe, ktorý nemožno premiestniť bez zničenia alebo úpravy budovy alebo stavby.

Podľa článku 31a ods. 1 nariadenia služby sa považujú za služby dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom v týchto prípadoch:

1. v prípade, že sú odvodené z nehnuteľného majetku a že daný majetok tvorí základnú súčasť služby a pre poskytované služby je hlavný a nevyhnutný;
2. v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo sú naň zamerané a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku.

Kritériá uvedené v písmene a) zahŕňajú služby, v prípade ktorých výsledok pochádza z nehnuteľného majetku (napríklad prenájom budov alebo získanie práva na rybolov na vymedzenom území), zatiaľ čo podľa písmena b) je nehnuteľný majetok hlavným predmetom služby, ktorá sa na ňom vykonala (napríklad oprava budovy).

Služby sa považujú za dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo naň zamerané a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku, musia sa zamerať na zmenu právneho postavenia alebo fyzických vlastností tohto nehnuteľného majetku.

Skutočnosť, že služba sa poskytuje (úplne alebo čiastočne) na diaľku, sama osebe nepredstavuje prekážku toho, aby mala dostatočne priamu súvislosť s nehnuteľným majetkom. Aby sa mohol majetok považovať za „nehnuteľný majetok“, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky:

1. mala by to byť určitá časť zeme na povrchu alebo pod ním a
2. malo by byť možné k nej založiť vlastnícke právo a držbu.