1. Provízie z pohľadu zákona o dani z príjmov – podmienka zaplatenia

Provízie sú z pohľadu dane z príjmov riešené v dvoch rovinách:

Provízia za vymáhanie pohľadávky – relevantná je výška vymoženej pohľadávky od odberateľa (limit: max. 50 %)

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje, že odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky je možné uznať najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Provízia teda nemusí byť uhradená, musí byť však vymožená pohľadávka, ktorej sa provízia týka.

Môže ísť o prípad, kedy spoločnosť ABX uzavrie zmluvu o vymáhaní pohľadávky s advokátom. Predpokladajme, že pohľadávka (311/6xx – účtovanie v podvojnom účtovníctve) je vo výške 5 000 eur a odmena advokáta (na účte 518) je 1 200 eur.

Aby mohla mať spoločnosť ABX nákladovú položku za províziu daňovo uznanú, dlžník, od ktorého sa pohľadávka vymáha (odberateľ spoločnosti ABX), musí pohľadávku aj reálne zaplatiť aspoň vo výške 2 400 eur (50 % z 2 400 eur = 1 200 eur).

V súčasnosti väčšina spoločností vymáhanie pohľadávok voči dlžníkom – neplatičom realizuje prostredníctvom výdavkov na poradenské a právne služby a zastúpenie uvedené v § 17 ods. 19 písm. f) ZDP, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom len po zaplatení.

Ostatné provízie – relevantná je podmienka zaplatenia

Zákon o dani z príjmov definuje podmienku zaplatenia v § 17 ods. 19 písm. d) ZDP. Odplaty (provízie) za sprostredkovanie sa u prijímateľa služby daňovo uznajú až po zaplatení, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv.

V podvojnom účtovníctve sa provízia účtuje na účet 518 (ak nie je súčasťou obstarávacej ceny majetku) a v jednoduchom účtovníctve ako výdavok za služby. Provízie viazané na obstaranie dlhodobého majetku alebo zásob, prípadne cenných papierov tvoria súčasť ...