Predmetom tohto článku je poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Tpjn 300/2020, ktorým sa v podmienkach Českej republiky stanovila hranica, kedy je možné považovať vodiča motorového vozidla za nespôsobilého na vedenie motorového vozidla pri hladine tej-ktorej omamnej a psychotropnej látky v krvi. V podmienkach Slovenskej republiky neexistuje žiadne podobné stanovisko, preto je aj proces stanovenia stavu vylučujúceho spôsobilosť náročnejší pri iných návykových látkach než pri alkohole.
Úvod

Najčastejšie užívanou a zneužívanou návykovou látkou je alkohol. V prípade alkoholu máme stanovené, aká hladina alkoholu v dychu či v krvi je potrebná, aby došlo k stavu vylučujúcemu spôsobilosť vykonávať zamestnanie, vedenie motorového vozidla a pod. a následne sa aplikovali aj príslušné ustanovenia Trestného zákona s vyvodením príslušných trestnoprávnych následkov.
Ako to je však v prípade iných návykových látok než alkohol? Z dôvodu nekonzistentnej rozhodovacej praxe súdov v Českej republike vydal Najvyšší súd ČR stanovisko, sp. zn. Tpjn 300/2020, v ktorom upravil túto problematiku. V uvedenom stanovisku je jasne zadefinované, aké množstvo tej-ktorej látky v prípade vykonania testov na iné návykové látky sa musí nachádzať v krvi, aby sme mohli hovoriť o stave vylučujúcom spôsobilosť, privodenom inou návykovou látkou než alkohol.
V tomto článku si rozoberieme praktický prínos tohto stanoviska a možnosť aplikácie aj v našich podmienkach. Okrem toho poukážeme aj krátkou analýzou na jeden prípad, ktorý sa stal v Trenčíne v súvislosti so spáchaním trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, kedy bol páchateľ pozitívny na inú návykovú látku než alkohol.
Trestný zákon nepozná pojem droga, ale pozná pojem návyková látka. Môžeme tvrdiť, že tento pojem je pojmom užším ako medicínske vymedzenie, keďže medzi návykové látky by sme zaradili napr. aj nikotín, ktorý však v zmysle Trestného zákona pod túto kategorizáciu nespadá. Návyková látka pre účely Trestného zákona je definovaná v § 130 ods. 5 Trestného zákona.
Podľa ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona sa návykovou látkou rozumejú:
- alkohol,
- omamné látky,
- psychotropné látky,
- ostatné látky.
Alkohol, resp. alkoholické nápoje sú definované v § 1 zák. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov. Alkoholickými nápojmi sú v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia liehoviny, destiláty, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75 objemového percenta alkoholu.
Omamné látky a psychotropné látky (ďalej len „OPL“) sú vymedzené v § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OPL“).
Podľa § 2 ods. 1 zákona o OPL sa omamnou látkou rozumie taká látka, ktorá vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktorú sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o OPL sa psychotropnou látkou rozumie taká látka, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktorú sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Za OPL sa podľa zákona o OPL považujú aj prípravky, ktoré obsahujú tieto OPL. Prípravky sú zmesi OPL, ktoré obsahujú aspoň jednu OPL.
Zoznam OPL je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o OPL a tieto látky by mali byť zaradené v zmysle § 3 ods. 2 zákona o OPL do troch skupín, a to:
- I. skupina – OPL, ktoré nie sú obsiahnuté ako liečivo v lieku,
- II. skupina – OPL, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku, ale majú vysokú návykovosť,
- III. skupina – OPL, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku, ale majú nižšiu návykovosť.
Ostatnými látkami rozumieme také látky, ktoré sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti či sociálne správanie – ide o látky s takými vlastnosťami, ako sú OPL, len zatiaľ tieto látky neboli zaradené do prílohy č. 1 zákona o OPL.
Je dôležité si uvedomiť, že medzi OPL spadajú aj lieky, ktoré sa bežne predpisujú. Ako príklad môžeme uviesť látku alprazolam, ktorá je zaradená v prílohe č. 1 k zákonu o OPL v III. skupine medzi psychotropnými látkami a pritom podľa dostupných štatistických údajov NCZI patria lieky s touto účinnou látkou (Neurol, Xanax, Frontin) medzi top 10 najčastejších predpisovaných liekov v Slovenskej republike.
Obsah zamknutej časti odborného príspevku:
-
Stav vylučujúci spôsobilosť privodený vplyvom návykovej látky
-
Ako reagovali slovenské súdy na stanovisko Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 300 Tpjn 300/2020
-
Krátka analýza prípadu „pána sveta z Trenčína“
Autor: JUDr. Tomáš Zábrenszki