Nové trestné činy v slovenskom právnom poriadku

JUDr. Adriana Horváthová
venuje sa prevádzkovaniu portálu ePredpisy.sk zameranému na právne predpisy, legislatívny proces, judikatúru a monitoring

Horváthová A.: Nové trestné činy v slovenskom právnom poriadku; Bulletin slovenskej advokácie, 17, 2011, č. 12, s. 15 - 22.

1. Ochrana súkromia v obydlí (§ 194a)

Na základe návrhu Ústavnoprávneho výboru NR SR a následným schválením Národnou radou Slovenskej republiky Trestný zákon ustanovením § 194a chráni okrem domovej slobody aj súkromie v obydlí, ktoré je ako právo na súkromie základným ľudským právom a ktorého ochranu a uplatnenie zaručuje Ústava SR.

Vzhľadom na to, že novela Trestného poriadku rozširuje legálne možnosti určeným štátnym orgánom získavať informácie o fyzických osobách ich sledovaním a vyhotovovaním rôznych technických záznamov, postupy štátnych orgánov pri získavaní informácií a nakladanie s nimi sú pod zákonnou a súdnou kontrolou. V súčasnosti však vyspelými technikami disponujú a môžu disponovať aj iné subjekty než štátne orgány a môžu ich použiť či používať na nedovolené, nekontrolovateľné a závažné zasahovanie do súkromia iných osôb, a pritom ani nemusia fyzicky vniknúť do ich obydlia.správa Ústavnoprávneho výboru NR SR (zdroj: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3665)

Skutková podstata trestného činu ochrany súkromia v obydlí preto znie: „Kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí a s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu sa vzťahuje na prípady závažnejšieho spôsobu konania, prekonania prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia, spáchania najmenej s dvoma osobami alebo spáchaním z osobitného motívu, či voči chránenej osobe, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia.

2. Marenie exekučného konania (§ 243a)

V zmysle nového § 243a sa marenia exekučného konania dopustí ten, „kto marí exekučné konanie tým, že uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku, znemožní, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla, zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách povinného, odstráni, poškodí alebo zničí hnuteľnú vec pojatú do súpisu, alebo nevydá vec podliehajúcu exekúcii“.

Toto ustanovenie bolo zaradené medzi trestné činy, pretože efektívne exekučné konanie je, podľa názoru predkladateľa zákona (vlády SR), nevyhnutnou súčasťou právnych inštitútov zabezpečujúcich vymožiteľnosť práva na území štátu. Efektívnosť tohto konania značne znižuje skutočnosť, že v dosiaľ platnej trestnoprávnej úprave neexistovali mechanizmy postihujúce porušovanie povinností povinného. ...