Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (podľa § 289 Trestného zákona) v širších súvislostiach

JUDr. Boris ŠIŠKA 
justičný čakateľ Krajského súdu v Nitre
externý doktorand Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave  

ŠIŠKA, B.: Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (podľa § 289 Trestného zákona) v širších súvislostiach; Justičná revue, 69, 2017, č. 1, s. 65 – 76. 

Úvod 

V poslednom období je ukladanie trestov za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, podľa § 289 Trestného zákona, veľmi často diskutovanou témou v odborných aj laických kruhoch. Zvýšený záujem verejnosti o diskusiu v súvislosti s predmetnou problematikou možno odôvodniť najmä častou medializáciou takýchto prípadov, vzhľadom na nelichotivé štatistiky odsúdených za uvedený trestný čin. Ochotu riešiť status quo prejavil aj Policajný zbor Slovenskej republiky s cieľom znížiť nelichotivý počet spáchaných trestných činov. Na úvod uvádzame štatistiku odsúdených páchateľov za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) za roky 2012, 2013, 2014 a 2015.Údaje sú čerpané z webovej stránky Generálnej prokuratúry SR. 

Ešte pred krátkou analýzou predmetnej štatistiky je na mieste ozrejmiť, že v uvedených prípadoch ide o latentnú formu kriminality a jej odhalenie je vo väčšine prípadov náhodné, pretože kontroly na zistenie alkoholu v dychu vodiča neprebiehajú pravidelne a na tých istých miestach. Porovnávanie uvedených údajov bude len demonštratívne, lebo pre objektívne určenie vzostupu, poklesu či stagnácie kriminality nepostačuje samotný počet odsúdených páchateľov. Doposiaľ nezodpovedanou otázkou je totiž skutočnosť, koľko vodičov zostáva nepostihnutých za spáchanie uvedeného trestného činu. 

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že celkový počet odsúdených počas sledovaného referenčného obdobia (roky 2012 až 2015) najskôr vzrástol, avšak potom zaznamenal pokles. K najvýraznejšiemu poklesu prišlo v poslednom sledovanom období – v roku 2015, čo sa odzrkadlilo aj v počte uložených nepodmienečných trestov (kde prišlo k najvýraznejšiemu poklesu). K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody za trestný čin podľa § 289 TZ prichádza predovšetkým v prípadoch opakovanej recidívy (či už druhovej alebo individuálnej). Z tabuľky však jednoznačne vyplýva, že súdy ukladajú za predmetný trestný čin skôr alternatívne tresty (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, peňažný trest atď.). Vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody je ešte potrebné zdôrazniť, že tento patrí medzi alternatívne tresty vzhľadom na to, že predstavuje určitú alternatívu ku klasickému trestu odňatia slobody. Uvedený názor prezentuje aj odborná literatúra, ktorá na uvedenú problematiku reaguje takto: „Spomedzi trestov uvedených v § 32 (Trestného zákona) za alternatívne tresty možno považovať trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný ...