
Pracovná disciplína je pojmom, ktorý zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) pozná, operuje s ním, ale jeho definovanie ponecháva na súdy a odbornú verejnosť. Čo sa teda pod pojmom pracovná disciplína ukrýva? Môžeme konštatovať, že pracovnou disciplínou rozumieme súbor povinností definovaných predovšetkým v právnych predpisoch či interných predpisoch zamestnávateľa, ktoré je zamestnanec povinný dodržiavať. Ich porušenie, a teda porušenie pracovnej disciplíny, môže mať za následok skončenie pracovného pomeru zamestnanca. V článku sa zameriame na pojem pracovnej disciplíny, na to, akú má zamestnávateľ možnosť definovať, čo považuje za porušenie pracovnej disciplíny a uvedieme príklady, ako sa s prípadmi porušenia pracovnej disciplíny vysporiadal konajúci súd.
I. Pracovná disciplína
Dodržiavať pracovnú disciplínu je jednou zo základných povinností zamestnanca v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, kladenou na jednu úroveň so samotnou povinnosťou pracovať (podľa pokynov a v pracovnom čase). Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý napr. v uznesení sp. zn. 2Cdo/284/2020 zo dňa 27. 10. 2022 konštatoval, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru [§ 47 ods. l písm. b) Zákonníka práce] a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca (porovnaj s uznesením Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 21 Cdo 2906/ 2004, zo dňa 8. 11. 2005). Pracovná disciplína tak v sebe zahŕňa povinnosti vyplývajúce z:
- právnych predpisov: tak Zákonníka práce, ale aj predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nariadenia GDPR či iných osobitných predpisov, ktoré je zamestnanec povinný dodržiavať vzhľadom na svoju pracovnú pozíciu;
- pracovného poriadku: pracovný poriadok je základným interným predpisom zamestnávateľa, ktorý zamestnávateľ vydáva po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov (ust. § 84 ods. 1 Zákonníka práce). Ex lege ingerencia zástupcov zamestnancov (ak u zamestnávateľa pôsobia, inak môže zamestnávateľ konať sám – ust. § 12 ods. 1 Zákonníka práce) do procesu prijímania pracovného poriadku len potvrdzuje význam tohto interného predpisu zamestnávateľa, ktorého hlavným cieľom je konkretizovať všeobecné ustanovenia Zákonníka práce vzhľadom na situáciu u toho-ktorého zamestnávateľa (ust. § 84 ods. 2 Zákonníka práce). Zamestnávatelia vo svojich pracovných poriadkoch často pristupujú k vymedzeniu/výpočtu povinností zamestnancov (niekedy zakotvených aj v iných interných predpisoch, prípadne v etických kódexoch), ktorých porušenie je následne považované za porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi dostupný (napr. zverejnením na intranetovej sieti, zaslaním na mailové adresy zamestnancov, vyvesením na nástenke, resp.
iným spôsobom, akým sa zamestnanci u zamestnávateľa bežne oboznamujú s internými predpismi) a každý zamestnanec s ním musí byť oboznámený;
Príklad:
Zamestnanec porušuje povinnosť využívať pridelený služobný telefón výlučne na pracovné účely. Povinnosť je zakotvená v pracovnom poriadku. Zamestnávateľ sa tak rozhodne písomne ho napomenúť za porušenie pracovnej disciplíny – porušenie pracovného poriadku. Zamestnanec sa ale bráni, že s pracovným poriadkom nebol oboznámený, keďže v čase jeho zavedenia u zamestnávateľa bol PN a nezúčastnil sa školenia. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že zamestnanec bol s obsahom pracovného poriadku oboznámený (napr. bol mu doručený emailom spolu s pokynom sa s jeho obsahom oboznámiť), zamestnávateľ sa nemôže voči zamestnancovi domáhať porušenia pracovnej disciplíny, ak povinnosť, ktorú zamestnanec porušil, bola zakotvená v pracovnom poriadku.
Dočítajte článok až do konca, zostáva vám ešte . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
☇ Pracovná disciplína zamestnanca
Autor: JUDr. Petra Čičkánová
Súvisiace právne predpisy ZZ SR