Postavenie kánonického práva vo vzťahu k právnemu poriadku SR a jeho uplatnenie v praxi

Aké má kánonické právo postavenie vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky?

Autori: Mgr. Miroslav Lettrich, PhD.
Dátum publikácie: 12. 10. 2021



tt_knaz-s-bibliou

JUDr. je všeobecne známa skratka akademického titulu právnika po absolvovaní rigoróznej skúšky. Je to starobylý titul doslovne znamenajúci „doktor obojakého práva“, teda rímskeho aj kánonického. Rímske a kánonické právo historicky tvorili základné zložky štúdia práva. Nie je žiadnym prekvapením, že na vychytených právnických fakultách v zahraničí patria medzi skutočne dôležité predmety, pretože podporujú rozvoj uceleného právneho myslenia poslucháčov. Aký je vzťah štátneho a kánonického práva v súčasnosti? Aké má kánonické právo postavenie vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky? Práve na tieto otázky sa v tomto príspevku pokúsime nájsť odpovede.

Rozdielne a nezávislé právne systémy

Jednoduchá odpoveď na otázku vyplývajúcu z nadpisu by bola veľmi stručná: kánonické právo nemá žiadny vzťah k právnemu poriadku Slovenskej republiky, keďže právny poriadok SR je právnym systémom Slovenskej republiky, teda nezávislého štátu a kánonické právo je právnym systémom katolíckej cirkvi. Samotný cirkevný zákonník – Kódex kánonického práva z roku 1983 v kánone 11 uvádza, že „čisto cirkevné zákony zaväzujú pokrstených v Katolíckej cirkvi alebo do nej prijatých“ za podmienky, že dostatočne používajú rozum a pokiaľ nie je uvedené inak, zavŕšili siedmy rok života. Cirkevný zákon teda môže zaväzovať len príslušníka danej cirkvi. Tí, ktorí nie sú členmi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, nemôžu byť jej normami viazaní. Inými slovami – právny poriadok Slovenskej republiky a kánonické právo sú rozdielne a na sebe nezávislé právne systémy. Avšak prax a aj judikatúra slovenských súdov vie byť niekedy trochu komplikovanejšia.

...

Je výpoveď kvôli porušeniu kánonického práva v súlade s právnym poriadkom?

Všimnime si najprv rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 64/00-65. Na Ústavný súd sa obrátil s podnetom občan, ktorý zastával názor, že okresný a aj krajský súd porušili jeho ústavné práva. Zdá sa, že občan sa obrátil na Ústavný súd po tom, čo uvedené súdy odmietli jeho podania týkajúce sa vyplatenia a vyplácania mzdy zo strany zamestnávateľa, ktorým bolo isté rímskokatolícke biskupstvo. To, čo nás na tomto prípade zaujíma je skutočnosť, že civilné súdy pri odmietnutí podania navrhovateľa argumentovali tým, že navrhovateľ porušil normy kánonického práva, tým však civilné súdy povýšili normy kánonického práva nad právny poriadok SR. Pokiaľ sme uvedený prípad dešifrovali správne, ide v ňom o situáciu, keď navrhovateľ porušil určitú normu kánonického práva, na základe čoho s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Navrhovateľ sa obrátil na civilné súdy (okresný a potom aj krajský), ktoré jeho podanie odmietli, podľa navrhovateľa tie však svoje rozhodnutia zdôvodňovali porušením kánonického práva zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ potom podal podnet na Ústavný súd.

 

Odborný článok je uvedený v skrátenom znení. Jeho celé znenie článku nájdete v produkte EPI Odborné články:

Postavenie kánonického práva vo vzťahu k právnemu poriadku SR a jeho uplatnenie v praxi

Súvisiace odborné články

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.