Porovnanie trestného práva Slovenskej republiky a trestného práva Katolíckej cirkvi

prof. ThDr. PaedDr. ICLic. Ján DUDA, PhD. 

Cirkevný súd 

Spišskej diecézy 

DUDA, J.:  Porovnanie trestného práva Slovenskej republiky a trestného práva Katolíckej cirkvi. Justičná revue, 58, 2006, č. 10, s. 1477 – 1498. 

Pokus o porovnanie trestného práva Slovenskej republiky a trestného práva Katolíckej cirkvi má svoje opodstatnenie prinajmenšom z dvoch dôvodov: oba právne poriadky majú po formálnej stránke spoločného predka, ktorým je rímske právo; z toho vyplýva fakt, že používaná terminológia v oboch právnych poriadkoch si je blízka a zrozumiteľná. Druhým dôvodom je presvedčenie, že obidva právne poriadky si majú vzájomne čo povedať a môžu sa dopĺňať, a to aj napriek tomu, že ide o svetský právny poriadok v prípade štátneho práva a náboženský právny poriadok v prípade kánonického práva. Štúdia najprv analyzuje nový trestný zákon Slovenskej republiky, potom podstatné trestné kánonické právo a v závere sa autor pokúsil o formuláciu základných téz porovnania. 

ÚVODNÉ POZNÁMKY 

V úvode považujem za dôležité, aspoň krátko sa dotknúť štyroch závažných tém týkajúcich sa porovnávania štátneho trestného práva s právom Katolíckej cirkvi. Nemám v úmysle tieto témy v článku riešiť hlbšie, ale nemožno ich ani obísť, pretože by sa v rámci tejto štúdie „hlásili o slovo“ na každej stránke pri komplexnejšom pohľade. Ide o tieto témy: 1. Koexistencia dvoch právnych poriadkov; 2. Špecifickosť tohto článku; 3. Problematika vymáhateľnosti práva; 4. Rozčlenenie štúdie a metóda spracovania nastolenej témy. 

1. Koexistencia dvoch právnych poriadkov 

Od 1. januára 2006 nadobudol v Slovenskej republike účinnosť zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon),Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, in: Zbierka zákonov Slovenskej republiky, ročník 2005, čiastka 129 (uverejnená 2. 7. 2005), s. 3001 – 30091. ako aj zákon č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, in: Zbierka zákonov Slovenskej republiky, ročník 2005, čiastka 130 (uverejnená 2. 7. 2005), s. 3097 - 3218. Nový trestný zákon a nový trestný poriadok už bol novelizovaný zákonom č. 650/2005 z 13. 12. 2005 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku a dôkazov v EÚ a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch, in: Zbierka zákonov Slovenskej republiky, roč. 2005, čiastka 254 (uverejnená 30. 12. 2005), s. 5686 – 5693. Slovenská republika má teda nový Trestný zákon a nový Trestný poriadok, ktoré nahrádzajú doterajšiu právnu úpravu: zákon č. 140/1961 Zb. a zákon č. 141/1961 Zb. Ešte pred schválením, ale najmä po schválení týchto zákonov Slovenskou národnou radou, sa o trestné právo začali intenzívnejšie zaujímať nielen členovia slovenskej štátnej justície, prokuratúry, docenti katedier trestného práva a kriminalistiky na právnických fakultách SR, ale všetci, ktorých táto právna oblasť zaujíma. 

    Aj Katolícka cirkev má svoje vlastné trestné právo. Ak použijem svetskú terminológiu, trestný zákon cirkvi sa nachádza v šiestej knihe Kódexu kánonického práva (kánony 1311 – 1399),Sankcie v cirkvi (Sanctionibus in Ecclesia) (kánony 311 - 399), in: Kódex kánonického práva, latinsko-slovenské vydanie, Bratislava 1996, s. 485-527. resp. 27. titul Kánonov Východných cirkví (kánony 1401 – 1467)De sanctionibus poenalibus in Ecclesia (titulus XXVII: cann. 1401 – 1467), in: Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium, in: Enchiridion vaticanum 12, Bologna 1992, s. 1401 – 1467. a trestný poriadok cirkvi v siedmej knihe Kódexu kánonického práva (kánony 1717 – 1729),Trestný proces (De processu poenali) (kánony 1717-1731), in: Kódex kánonického práva, latinsko-slovenské vydanie, Bratislava 1996, s. 652 – 661. resp. 28. titul Kódexu kánonov Východných cirkví (kánony 1468 – 1487).De procedura in poenis irrogandis (titulus XXVIII: cann. 1468 – 1487), in: Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium, in: Enchiridion vaticanum 12, Bologna 1992, s. 1468 – 1487. Pre úplnosť treba dodať, že aj mimo oboch kódexov sa nachádzajú trestné zákony Katolíckej cirkvi.Napr. JOANNES PAULUS PP II, Litterae apostilicae motu proprio datae quibus normae de gravioribus delictis Congregationis pro Doctrina fidei reservatis promulgantur, Editrice Civitate Vaticana 2001. CONGREGATIO PRO DOCTRINA FIDEI, Epistula a Congregatione pro Doctrina fidei missa ad totius Catholicae Ecclesiae Episcopos aliosque Ordinarios et Hierarchas interese habentes: de delictis gravioribus eidem Congregationi pro doctrina fidei reservatis, Editrice Civitate vaticana 2001. Komentár k tomu napísal a publikoval: V. DE PAOLIS, Normae de gravioribus delictis riservati alla Congregazione per la dottrina della fede, in: Periodica der e canonica 91 (2002), s. 273 – 312. 

2. Špecifickosť tohto článku 

Cieľom tohto článku je porovnanie nového trestného práva Slovenskej republiky s trestným právom Katolíckej cirkvi. Vo všeobecnom zmysle tu ide o porovnanie štátneho práva s náboženským právom, právom konkrétneho štátu a právom konkrétneho náboženstva, čo už samo osebe je dosť neobvyklé, hoci na túto tému nechýbajú štúdie významných autorov predovšetkým z katolíckej strany.„Kánonické právo – píše kardinál Zenon Grocholewski – svojou normatívnou povahou regulujúcou život a činnosť cirkvi ako spoločnosti je skutočným právom, ale jeho inšpirujúcim základom je božie zjavenie a teda aj teológia. Kánonickému právu nemožno porozumieť a tým menej užitočne ho študovať bez primeraného teologického vzdelania. Taktiež nemožno ním správne narábať bez toho, aby človek nemal dar katolíckej viery“- Z. GROCHOLEWSKI, Špecifiká práva Katolíckej cirkvi, v: Tribunál 1 (2005), s. 4.
Iný autor – Pietro Agostino d´Avack – o kánonickom práve napísal: „Je to najšpecifickejší právny systém, ktorý stojí na vlastnej originalite... je jedným z najviac typických, ale i najvýznamnejších prejavov európskej právnej kultúry... je to právo, ktoré použijúc slova básnika Dante Alighieriho, vzniklo z ÚK i zeme neba>“ – P. A. D´AVACK, Trattato di diritto canonico. Introduzione generale, Milano 1980, s. 5.
G. GHIRLANDA, Perché un diritto nella Chiesa... Un vero diritto?, v: Periodica de re canonica 90 (2001), s. 389 – 413. Problémom sa nejaví ani tak vzťah štátu a Svätej Stolice, kde sa v rámci medzinárodného práva pacifisticky prijíma suverenita Svätej Stolice,Porov. J. DUDA, Postavenie Apoštolskej Stolice v medzinárodnom práve, v: Justičná revue (vyd. Ministerstvo spravodlivosti SR) 8 – 9 (2005), s. 1071 – 1076. ako skôr vzťah štátu k náboženskému fenoménu (vrátane fenoménu ideologického liberalizmu),Ide o tendenciu liberálnych skupín infiltrovaných v štátnych a medzinárodných štruktúrach potláčať všetko čo je náboženské. Niektorí hovoria dokonca o diktatúre liberalizmu (napr. kauza Buttilione). Bližšie o problematike ideologického liberalizmu píše V. PALKO, Homosexuálna kauza v zápase o kultúru a slobodu, in: Impulz. Revue pre modernú katolícku kultúru 1 (2005), s. 46 – 67. existujúcemu na štátnom teritóriu, kde demokratický štát prijal – ako sa zdá – neľahkú úlohu arbitra a s tým súvisiacu úlohu istého druhu nadradenosti právneho poriadku štátu.Dokumentuje to napr. správa z júla roku 2003, ktorá dokumentuje vyjadrenie francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, že „krajina musí ostať vo verejnom živote sekularizovaná“. Mal na mysli ...