Postavenie Apoštolskej stolice v medzinárodnom práve

prof. ThDr. ICLic. Ján DUDA, PhD. 
Cirkevný súd
Spišskej diecézy 

DUDA, J.: Postavenie Apoštolskej stolice v medzinárodnom práve. Justičná revue, 57, 2005, č. 8 – 9, s. 1 071 – 1 076. 

Úvod 

Medzinárodná právna subjektivita Apoštolskej stolice neustále priťahuje pozornosť cirkevných i svetských právnikov. Dôvody sú viaceré. Avšak primárnym dôvodom, podľa môjho názoru, je skutočnosť, že je najvyšším orgánom Katolíckej cirkvi, ktorá má svojich členov po celom svete, ako aj to, že sa napriek svojim špecifikám správa ako rovnoprávny subjekt medzinárodného práva. Zároveň treba konštatovať, že iba najvyšší orgán Katolíckej cirkvi má takéto postavenie v rámci medzinárodného práva a nijaká iná cirkev alebo náboženská spoločnosť takéto postavenie nemá. 

Vymedzenie pojmu „Apoštolská stolica“ alebo „Svätá stolica“  

Pojem „Svätá stolica“ (alebo „Apoštolská stolica“) má v kánonickom práve dvojaký význam: v užšom zmysle slova ide o úrad rímskeho veľkňaza, avšak v širšom zmysle sa tu zaraďuje celý komplex vatikánskych kongregácií, pápežských rád, tribunálov a vôbec úradov, ktoré pomáhajú rímskemu veľkňazovi pri správe Katolíckej církvi. 

„Pod menom Apoštolská stolica alebo Svätá stolica sa v tomto Kódexe rozumie nielen Rímsky veľkňaz, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplýva niečo iné, aj Štátny sekretariát, Rada pre verejné záležitosti cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie.“Porov. kán. 361 CIC 1983. Bližšie to určuje apoštolská konštitúcia Jána Pavla II. Pastor bonus z roku 1988. 

 Problematika tézy „societas perfecta“, aplikovanej na cirkev 

Ak preskúmame učenie teológov ...