Z predhovoru autora
Hoci je výsluch svedka takpovediac jedným z najčastejších, resp. najbežnejších dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, v niektorých prípadoch sa vyskytujú situácie, že svedkovia sa boja vypovedať zo strachu z pomsty osôb, proti ktorým vypovedali, resp. majú vypovedať, príp. iných osôb. Pre takéto situácie Trestný poriadok upravuje rôzne možnosti (prostriedky) ochrany svedkov, vrátane rôznych stupňov ich utajenia, možnosti výpovede prostredníctvom videokonferenčného zariadenia či rôznych opatrení, o ktorých na hlavnom pojednávaní rozhoduje predseda senátu.
V judikatúre ESĽP sa používa aj pojem „anonymný svedok“.Ide o príslušné ustanovenia Trestného poriadku, ktoré upravujú tzv. inštitút utajeného svedka1) a ktoré slúžia na ochranu svedkov a obetí trestných činov pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica o obetiach trestných činov“) a ZOTČ, ktorým sa táto smernica transponovala. Aj obeť trestného činu v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní totiž vypovedá ako svedok, aj keď je pravda, že s určitými osobitosťami, ktoré vyplývajú z cit. právnych predpisov a ktoré slúžia predovšetkým na ochranu obete a realizáciu jej práv.
Slovenský právny poriadok však okrem ochrany svedka podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku poskytuje svedkovi aj možnosť ochrany podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 86/2025 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOS“ alebo „zákon o ochrane svedka“) z 2. apríla 2025. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2025.
V praxi totiž môžu nastať aj závažnejšie situácie, v ktorých trestno-procesná ochrana svedkov nemusí byť dostatočná a v zmysle zásady subsidiarity je v takýchto prípadoch možné poskytnúť svedkom ochranu aj podľa tohto zákona o ochrane svedka. Ide o výnimočné situácie, v ktorých svedkom alebo ich blízkym osobám hrozí bezprostredné nebezpečenstvo na živote alebo zdraví. Tento zákon upravuje prísnejšiu ochranu svedkov, ktorí spolupracujú s OČTK a všeobecnými trestnými súdmi a ktorí vypovedali (alebo majú vypovedať) v trestnom konaní. Táto ochrana je však oveľa prísnejšia, vzhľadom na bezprostrednosť a závažnosť nebezpečenstva, ktoré hrozí svedkom (ohrozeným alebo chráneným) a ich blízkym osobám, nákladnejšia, a berúc do úvahy dôsledky, ktoré z nej vyplývajú svedkom a ich blízkym rodinám, dalo by sa povedať, že oveľa výraznejšie zasahuje do ich súkromných či rodinných životov. Avšak opatrenia, ktoré majú takéto dopady na súkromie či rodinné životy svedkov, sú častokrát nevyhnutné na zaistenie ich bezpečnosti a ochranu ich životov alebo zdravia.
K odlíšeniu trestnoprocesnej ochrany svedka od ochrany svedka podľa zákona o ochrane svedka a k potrebe a odôvodnenosti takejto prísnejšej ochrane svedka podľa zákona o ochrane svedka sa v dôvodovej správe píše:
„Je možné skonštatovať, že pri uplatňovaní ochrany svedka sa miera zásahu do obvyklého spôsobu trestného konania stupňuje, čím sa zužuje okruh ohrozených objektov, na ktorý sa postup ochrany svedka viaže – stáva sa taxatívnym, a stúpajúcu intenzitu má aj samotná ochrana svedka. Najvyššiu kvalitu ochrany svedka podľa Trestného poriadku predstavuje ochrana svedka za pomoci legendy (§ 136 ods. 5 Trestného poriadku), ktorá sa uplatňuje len pri taxatívne vymedzených trestných činoch. Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa ochrany svedka vo všeobecnosti nezabezpečuje fyzickú ochranu svedka, zväčša zabezpečuje iba utajenie totožnosti svedka pred nepovolanými osobami.“
A práve poskytovanie takejto fyzickej ochrany svedka umožňuje zákon o ochrane svedka, konkrétne ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi (bližšie pozri komentár k § 2 ods. 1, 2 a 3 komentovaného zákona).
Uvedený zákon o ochrane svedka nahradil skorší zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 8. júla 1998, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1999.
K potrebe schválenia novej právnej úpravy príslušného predmetu úpravy sa v dôvodovej správe uvádza, že „spoločenské vzťahy sa za viac ako 20 rokov zmenili, priniesli nové závažné formy trestnej činnosti, pri ktorých je tiež potrebné využiť spomínané inštitúty a priniesli aj potrebu rýchlo a pružne reagovať pri ochrane svedkov v záujme zachovania ich ochoty poskytovať dôkazy“, a že „cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny, ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci.“
Ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi sa naďalej má poskytovať ochrana v rámci tzv. programu ochrany (bližšie pozri komentár k § 2 ods. 4 komentovaného zákona), avšak s určitými modifikáciami oproti skoršej právnej úprave.
Komentár k ZOS pomerne podrobne analyzuje a interpretuje jednak základné pojmy, ktoré sú legálne definované zákonodarcom v úvodných ustanoveniach zákona, podmienky poskytovania ochrany ohrozeným a chráneným svedkom, procedurálne postupy zahŕňajúce rozhodnutia o poskytovaní ochrany týmto svedkom, podmienky ukončenia vykonávania opatrení na ochranu týmto svedkom, atď.
Cieľom komentára je poskytnúť výklad príslušných ustanovení ZOS v širších súvislostiach. Tento výklad, pri ktorom sa použili štandardné metódy výkladu práva, korešponduje štruktúru (členenie) samotného zákona. K niektorým komentovaným ustanoveniam je sprístupnená konštantná judikatúra.
Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Bratislava, jún 2025
doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.,
autor
_______________________
O autorovi
Doc. JUDr. Miloš Deset, PhD. študoval na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave na dennom doktorandskom štúdiu od roku 2006 do roku 2009 a odvtedy pôsobil na tejto katedre ako odborný asistent a po úspešnej habilitácií v roku 2018 na nej pôsobil ako docent. Od roku 2019 do roku 2021 bol aj členom Katedry trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Učil trestné právo hmotné, trestné právo procesné, kriminológiu a kriminalistiku. Vo svojej vedeckej a publikačnej činnosti sa ešte ako doktorand venoval témam, ako napríklad organizovaný zločin, domáce násilie, ekonomická kriminalita a rôznym trestno-procesným otázkam. Ako odborný asistent pokračoval v skúmaní problematiky organizovaného zločinu, zaoberal sa aj niektorými kriminologickými otázkami, terorizmom či hmotnoprávnou úpravou vrážd, pri ktorých skúmal najmä pohnútku a vopred uváženú pohnútku. Publikoval aj na rôzne trestno-procesné témy týkajúce sa najmä prostriedkov zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie v súvislosti s právom na súkromie. Bol zodpovedným riešiteľom jedného vedecko-výskumného projektu VEGA a spoluriešiteľom ďalších vedeckých projektov VEGA a APVV. Ako spoluriešiteľ sa taktiež podieľal aj na jednom európskom projekte s názvom Comparative Research Platform 2023. Počas svojho pôsobenia v akademickej oblasti absolvoval jednomesačný študijný pobyt na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, dvojtýždenný študijný pobyt na Fakulte práva a politických vied Teheránskej univerzity v Teheráne a aktívne sa zúčastnil viacerých medzinárodných vedeckých konferencií, napríklad v Oxforde, Viedni, Barcelone, Prahe, Brne, Olomouci, Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a v Trnave. Od marca 2025 pracuje na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Je autorom série judikatúr k dokazovaniu v trestnom konaní a k väzbe, ktorá vyšla knižne vo vydavateľstve Eurokódex, s. r. o. v rokoch 2021 až 2023.
§ 1 z. č. 86/2025 Z. z.
(1) Tento zákon upravuje
a) zabezpečovanie a poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,
b) predbežné vykonávanie programu ochrany a vykonávanie programu ochrany,
c) kontrolu dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany a kontrolu dodržiavania programu ochrany,
d) medzinárodnú spoluprácu pri ochrane svedka.
(2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak ochranu života alebo zdravia ohrozeného svedka a chráneného svedka nie je možné zabezpečiť iným spôsobom.
(3) Predbežné vykonávanie programu ochrany a program ochrany sa vykonáva na základe dobrovoľnosti ohrozeného svedka a chráneného svedka.
(4) Na predbežné vykonávanie programu ochrany a vykonávanie programu ochrany nie je právny nárok.
(5) Ochrana iných osôb v trestnom konaní ako ohrozeného svedka, voči ktorému sa vykonáva predbežné vykonávanie programu ochrany, a chráneného svedka, ktoré sú v súvislosti s trestným konaním ohrozené na živote alebo zdraví, sa zabezpečuje podľa osobitného predpisu.
Napríklad § 2 ods. 1 písm. m) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Z komentára k § 1 ods. 1 z. č. 86/2025 Z. z.
K ods. 1:
Zabezpečovanie a poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ktoré tvorí predmet úpravy v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) komentovaného zákona, zahŕňa predovšetkým fyzickú ochranu takýmto svedkom a prípadne aj ich blízkym osobám, ktorá sa im poskytuje v programe ochrany. Účelom tohto komentára nie je bližšie špecifikovať konkrétne opatrenie, ktoré je takýmto svedkom možné poskytnúť v rámci programu ochrany, príp. v rámci predbežného vykonávania programu ochrany, pretože tie tvoria utajované skutočnosti v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“).
No bez ohľadu na to by sa dalo povedať, že ochrana poskytovaná ohrozeným svedkom a chráneným svedkom je špecifický súbor opatrení a právnych nástrojov, ktoré majú za cieľ zabezpečiť ich fyzickú bezpečnosť, anonymitu a psychickú podporu v priebehu a po ukončení trestného konania. Táto ochrana je nevyhnutná vzhľadom na to, že svedkovia, ktorí spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní, často čelia hrozbám, zastrašovaniu alebo dokonca násiliu zo strany osôb, ktorých trestné činy pomáhajú odhaliť.
Opatrenia slúžiace na zaistenie fyzickej bezpečnosti môžu zahŕňať zabezpečenie ochrany pred útokmi a zastrašovaním, napríklad prostredníctvom osobnej stráže, bezpečného ubytovania alebo presídlenia; opatrenia slúžiace na zaistenie anonymity môžu zahŕňať nielen opatrenia na ochranu identity svedka v rámci trestného konania, aby sa minimalizovalo riziko odhalenia zo strany obvinených alebo ich blízkych, ale napríklad aj vytvorenie novej identity s príslušnými dokladmi, ktorými môžu dotyčné osoby disponovať aj po skončení trestného konania; opatrenia slúžiace na zaistenie psychickej podpory môžu v prípade potreby zahŕňať napríklad poskytovanie psychologickej pomoci na zmiernenie stresu a traumy spojených s výpoveďou a ochranou a všetkými opatreniami, ktoré sú s tým spojené.
Okrem toho sa, samozrejme, aj v prípade ohrozených svedkov a chránených svedkov, podobne ako v prípade utajených či anonymných svedkov, môžu používať opatrenia pri ich výsluchoch, ktoré upravujú príslušné ustanovenia Trestného poriadku a ktoré slúžia predovšetkým na ich ochranu.
Celkovo ide o komplexný systém opatrení, ktorý má vytvoriť také podmienky, aby svedkovia mohli slobodne a bezpečne vypovedať, čím sa má prispieť k dosiahnutiu účelu trestného konania v zmysle § 1 Trestného poriadku.
K ohrozenému svedkovi pozri komentár k § 2 ods. 1.
K chránenému svedkovi pozri komentár k § 2 ods. 3.
K programu ochrany pozri komentár k § 2 ods. 4 a k § 6.
K predbežnému vykonávaniu programu ochrany pozri komentár k § 5.
Ku kontrole predbežného vykonávania programu ochrany a kontrole dodržiavania programu ochrany pozri komentár k § 14.
K medzinárodnej spolupráci pri ochrane svedka pozri komentár k § 16.
Svedka by sme vo všeobecnosti mohli charakterizovať ako osobu, ktorá je z trestnoprocesného hľadiska považovaná za prameň, resp. nositeľa dôkazu, t. j. informácií, ktoré majú v trestnom konaní dôkaznú hodnotu; výsluch svedka je dôkazným prostriedkom podľa § 119 ods. 3 Trestného poriadku, prostredníctvom ktorého sa tento dôkaz získava. Treba dodať, že výsluch svedka je takpovediac najbežnejším dôkazným prostriedkom, resp. jedným z najbežnejších dôkazných prostriedkov (napr. spolu s výsluchom obvineného), aké sa v trestných konaniach bežne vykonávajú – takmer v každej trestnej veci sa vypočuje svedok, poškodený a obvinený, no nie v každej trestnej veci sa informácie dôležité pre trestné konanie získavajú trebárs prostredníctvom informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, čo koniec-koncov ani nie je možné, pretože napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky Trestný poriadok obmedzuje len na kategóriu zločinov, vrátane obzvlášť závažných zločinov a niektorých ďalších trestných činov (bližšie pozri § 115 ods. 1 TP). Pri výsluchu svedka, samozrejme, že žiadne takéto obmedzenia neexistujú.
Pri výsluchu svedka nielen v kontexte jeho ochrany si treba uvedomiť, že svedok má povinnosť svedčiť. Táto povinnosť je zakotvená v § 127 ods. 1 TP, v zmysle ktorého každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Samotnému vzniku a následnému splneniu povinnosti svedčiť musí logicky predchádzať nadobudnutie informácií o trestnom čine a jeho páchateľovi, príp. akýchkoľvek iných relevantných informácií, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, najmä z hľadiska dosiahnutia jeho účelu podľa § 1 TP, a formálne predvolanie orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu adresované svedkovi; až potom prichádza do úvahy aj splnenie povinnosti svedka dostaviť sa na miesto výsluchu v určenom čase na určené miesto v predvolaní. V odseku 2 sa zakotvuje zase všeobecná povinnosť, v zmysle ktorej každý, napríklad zamestnávateľ, je povinný napomáhať svedkovi splniť túto povinnosť.
Z kriminalistického hľadiska je svedok nositeľom pamäťových stôp. Tie vznikajú zmyslovým vnímaním určitej udalosti, ktorú možno považovať za trestný čin, zmyslovým vnímaním skutkového deja (konania páchateľa) alebo určitej epizódy skutkového deja, príp. iných skutočností, keď napríklad svedok vníma určitú informáciu, ktorú mu sprostredkuje iná osoba, napr. poškodený. Na toto zmyslové vnímanie prakticky ihneď nadväzuje fixácia v pamäti. Tieto pamäťové stopy, ktoré môžu mať taktickú alebo dôkaznú hodnotu, sa následne získavajú – z pohľadu kriminalistiky – kriminalisticko-taktickou metódou, ktorou je výsluch svedka. Na kvalitu získaných stôp pritom môžu vplývať viaceré okolnosti – schopnosť vnímania, schopnosť zapamätania či naopak zabúdanie, schopnosť interpretácie atď. Z povahy veci je zrejmé, že svedok vníma predovšetkým zrakové, príp. sluchové vnemy, resp. inak povedané, u svedka sa najčastejšie vyskytujú zrakové, príp. sluchové stopy – iné druhy pamäťových stôp, ako napr. čuchové či hmatové, sa vyskytujú sporadickejšie.
Dôležité je si uvedomiť, že Trestný poriadok nielenže na jednej strane ukladá svedkovi povinnosť svedčiť – pritom je samozrejmé, že má vypovedať pravdivo o všetkom, čo mu je známe o trestnom čine a jeho páchateľovi, pretože inak by sa dopúšťal trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 TZ, príp. trestného činu ohovárania podľa § 373 TZ – ale na strane druhej upravuje aj určité zaisťovacie prostriedky, ktoré slúžia na zaistenie svedka na účely jeho výsluchu, príp. iného úkonu, napr. konfrontácie. Tieto prostriedky by sme – podobne ako pri obvinenom – mohli „odstupňovať“ od miernejších po závažnejšie.
» Komentár k zákonu o ochrane svedka
Odporúčame aj súvisiacu judikatúru:
» Judikatúra k svedkovi v trestnom konaní
Autor: doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies