Svedok v kontradiktórnom dokazovaní

 

 

Zásada kontradiktórnosti odvodená od zásady rovnosti zbraníPrincíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči jej oponentovi. je inherentnou súčasťou práva na spravodlivý proces. V súvislosti s úpravou kontradiktórnosti vystupuje do popredia zásada rovnosti strán upravená v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Jej účelom je zabezpečiť obvinenému v súdnom konaní rovnakú možnosť uplatňovania procesných práv ako prokurátorovi. Otázka rovnosti strán v spore je veľmi citlivou a problematickou, a to najmä v trestnom procese. Právo účastníka súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom je obsahom tak čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Vymedzením práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom sa vo svojej judikatúre opiera aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vyslovil, že súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať účastníci nielen právo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo byť oboznámení a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva aj povinnosť súdu účinne sa zaoberať takými námietkami a argumentmi účastníkov konania, ktoré majú význam pre rozhodnutie súdu. V rámci práva na kontradiktórne súdne konanie je jedným zo základných práv obvineného právo na obhajobu upravené v § 2 ods. 9 zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Základný právny rámec predmetnej právnej zásady, na ktorej je trestný proces v podmienkach slovenského právneho poriadku postavený, predstavuje aj článok 50 ods. 3 Ústavy. Zásada kontradiktórnosti je teda prítomná tak v Ústave, ako aj v Trestnom poriadku upravujúcom postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov s cieľom náležite zistiť trestné činy, ich páchateľov a spravodlivo ich potrestať. Zákonná úprava kontradiktórnosti umožňujúca obvinenému napr. viesť výsluch svedka namiesto kladenia otázok či nemožnosť odopretia nahliadnuť obvinenému alebo jeho obhajcovi do spisu v štádiu súdneho konania však výrazne pokrivkáva za požiadavkami princípu kontradiktórnosti definovanými Európskym súdom pre ľudské práva.