Dobré mravy a skončenie pracovného pomeru

Medzi intenzívne diskutované pracovnoprávne témy sa v súčasnosti radí požiadavka rešpektovania dobrých mravov v procese skončenia pracovného pomeru. Súdy v prípade pracovnoprávnych sporov komplexne skúmajú okolnosti skončenia pracovného pomeru s cieľom identifikácie prípadného nedovoleného postupu v procese skončenia pracovného pomeru. V tomto ohľade sa veľký dôraz kladie nielen na skúmanie štandardných a v praxi dobre známych zákonných požiadaviek na platné skončenie pracovného pomeru, ale skúma sa taktiež dodržanie aplikovateľných všeobecných právnych princípov a zásad súkromného práva. Do popredia sa tak dostáva požiadavka skončenia pracovného pomeru takým postupom a za takých podmienok, ktoré neodporujú v spoločnosti všeobecne vžitým a uznávaným pravidlám správania sa. V praxi možno často pozorovať početné prípady, kedy sa skončením pracovného pomeru sleduje morálne zavrhnutiahodný cieľ, resp. také prípady skončenia pracovného pomeru, ktorých účelom je skončiť pracovný pomer v neprospech a na škodu druhej strany zneužitím subjektívneho práva, ktoré je zákonom zverené jednej zo strán pracovného pomeru.

V tomto článku analyzujeme právne predpoklady platného skončenia pracovného pomeru s ohľadom na požiadavku rešpektovania dobrých mravov a popisujeme tiež právne dôsledky nerešpektovania dobrých mravov v procese skončenia pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“). V tejto súvislosti analyzujeme taktiež súvisiacu rozhodovaciu prax slovenských súdov a uvádzame konkrétne príklady z praxe.

Dobré mravy sú dôležitou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V oblasti pracovného práva dobré mravy predstavujú jeden z dôležitých prameňov práva.

Súlad konania účastníkov pracovnoprávneho vzťahu s dobrými mravmi vrátane požiadavky usporiadania ich vzájomných práv a povinností v súlade s touto zásadou je preto jednou z nevyhnutných a základných požiadaviek zákonného postupu v pracovnoprávnych vzťahoch. Napriek skutočnosti, že právne predpisy pracovného práva výslovne zakotvujú požiadavku konania v súlade s dobrými mravmi, zákonná definícia samotných dobrých mravov v právnej úprave absentuje. Uvedené je dôsledkom právnej povahy inštitútu dobrých mravov (túto otázku bližšie rozoberáme nižšie).

Pri výklade pojmu dobré mravy v pracovnoprávnych vzťahoch je z dôvodu absencie výslovnej zákonnej definície dobrých mravov dôležitá a smerodajná predovšetkým právna teória a rozhodovacia prax súdov v oblasti súkromného práva, ktoré bližšie osvetľujú samotnú podstatu a účel tohto právneho inštitútu a stanovujú tiež konkrétne pravidlá aplikácie inštitútu dobrých mravov v pracovnoprávnych vzťahoch.

V zmysle judikatúry súdov SR dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, pričom nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré správanie je možné akceptovať a ktoré správanie nie je prijateľné pre spoločnosť.

Obsah príspevku:

1. Dobré mravy – podstata a účel
2. Všeobecne o požiadavke rešpektovania dobrých mravov v pracovnoprávnych vzťahoch
3. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
4. Konanie zdanlivo odporujúce dobrým mravom a hraničné prípady skončenia pracovného pomeru
5. Dobré mravy a skončenie pracovného pomeru výpoveďou podanou zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
6. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru z dôvodu rozporu s dobrými mravmi