Vyhláška č. 196/1989 Zb.Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o pružnom pracovnom čase

(v znení č. 1/1992 Zb.)

Čiastka 38/1989
Platnosť od 30.12.1989 do31.03.2002
Účinnosť od 16.01.1992 do31.03.2002
Zrušený 311/2001 Z. z.

196

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

z 20. decembra 1989

o pružnom pracovnom čase

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí podľa § 85b a § 123 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 188/1988 Zb. (úplné znenie č. 52/1989 Zb.) po dohode s Ústrednou radou odborov a Zväzom družstevných roľníkov ustanovuje:


§ 1

Úvodné ustanovenie

(1) V záujme dosiahnutia lepších výsledkov hospodárenia, najmä zvýšenia efektívnosti práce, a v záujme lepšieho zabezpečenia potrieb pracovníkov možno v organizáciách uplatňovať pružný pracovný čas.

(2) Pri zavedení a uplatňovaní pružného pracovného času platia ustanovenia Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov, pokiaľ táto vyhláška neustanovuje inak.

§ 2

Pružný pracovný čas

(1) Pri uplatnení pružného pracovného času si pracovník volí sám začiatok, prípadne aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch1) v rámci časových úsekov určených organizáciou (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je pracovník povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas možno uplatňovať podľa tejto vyhlášky tak pri rovnomernom rozvrhnutí týždenného pracovného času na jednotlivé týždne,2) ako aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí podľa pracovnoprávneho predpisu príslušného ústredného orgánu.3)

(2) Začiatok a koniec základného pracovného času určí organizácia tak, aby pri určenom týždennom pracovnom čase 42 1/2 hodiny základný pracovný čas bol v jednotlivých pracovných dňoch najmenej päť hodín.

(3) Voliteľný pracovný čas rozvrhne organizácia na začiatok a koniec pracovnej smeny tak, aby úsek voliteľného pracovného času na začiatku pracovnej smeny bol pri určenom týždennom pracovnom čase 42 1/2 hodiny najmenej jednu hodinu.

(4) Obdobne podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje pri skrátenom pracovnom čase pod 42 1/2 hodiny týždenne4) a pri kratšom pracovnom čase,5) prípadne pri rozvrhnutí týždenného pracovného času na iný počet než päť dní v týždni s tým, že sa dĺžka úsekov základného a voliteľného pracovného času určí v pomere k týždennému pracovnému času.

(5) Základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času tvoria denný prevádzkový čas. Pracovník nesmie vykonávať prácu mimo denného prevádzkového času, pokiaľ nejde o prácu nadčas (§ 5).6)

§ 3

Formy pružného pracovného času

(1) Pružný pracovný čas sa uplatní ako

a) pružný pracovný deň, pri ktorom si pracovník sám volí začiatok pracovnej smeny a je povinný v príslušný pracovný deň odpracovať celú pracovnú smenu pripadajúcu na tento deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času do pracovných smien určeného organizáciou.2),3)

b) pružný pracovný týždeň pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase,2) pri ktorom si pracovník sám volí začiatok aj koniec pracovných smien a je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý týždenný pracovný čas,7) pritom dĺžka pracovnej smeny nie je obmedzená na deväť hodín8) a neplatí ustanovenie bodu 121 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom, o najkratšej prípustnej dĺžke pracovnej smeny pred voľným dňom,

c) pružné štvortýždňové pracovné obdobie pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase,3) pri ktorom si pracovník sám volí začiatok a koniec pracovných smien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov určenom organizáciou odpracovať pracovný čas pripadajúci podľa rozvrhnutia týždenného pracovného času na toto štvortýždňové obdobie.7)

(2) Na prípadný výkon práce presahujúci pri uplatnení pružného pracovného dňa dĺžku pracovnej smeny, pri uplatnení pružného pracovného týždňa dĺžku týždenného pracovného času a pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia štvortýždňový pracovný čas [odsek 1 písm. c)] sa neprihliada, pokiaľ nejde o prácu nadčas (§ 5 ods. 1) alebo o nadpracovanie neodpracovanej časti pracovného času (§ 4 ods. 4 a § 7 ods. 2).

§ 4

Prekážky v práci

(1) Prekážky v práci na strane pracovníka sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce iba v rozsahu, v ktorom nevyhnutne zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené, nie však ako výkon práce, a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

(2) Pokiaľ právny predpis pri prekážkach v práci na strane pracovníka ustanovuje presnú dĺžku nevyhnutne potrebnej doby, po ktorú pracovníkovi prislúcha pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celá táto doba; za dobu jedného dňa sa pritom považuje doba zodpovedajúca priemernej dĺžke pracovnej smeny vyplývajúcej z určeného, prípadne kratšieho týždenného pracovného času príslušného pracovníka.

(3) Prekážky v práci na strane organizácie sa posudzujú ako výkon práce, pokiaľ zasiahli do pracovnej smeny pracovníka, a to za každý jednotlivý deň pri uplatnení

a) pružného pracovného dňa najviac v rozsahu dĺžky pracovnej smeny pripadajúcej pracovníkovi na príslušný deň,

b) pružného pracovného týždňa a pružného štvortýždňového pracovného obdobia najviac v rozsahu priemernej dĺžky pracovnej smeny vyplývajúcej z určeného prípadne z kratšieho pracovného času príslušného pracovníka.

Ako výkon práce sa však neposudzuje prerušenie prác pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.9)

(4) Ak pracovník neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci, uvedené v odseku 1 druhej vete, celý denný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného dňa alebo celý týždenný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného týždňa, prípadne celý pracovný čas pripadajúci na štvortýždňové obdobie (§ 3 ods. 1 písm. c)), pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v pracovných dňoch najneskôr v čase do konca budúceho kalendárneho mesiaca, ak s organizáciou nedohodol iný čas nadpracovania. Pokiaľ pracovník nemohol nadpracovať túto neodpracovanú časť pracovného času v čase uvedenom v predchádzajúcej vete pre prekážky v práci na svojej strane, je povinný tak urobiť bez zbytočného odkladu po ich odpadnutí, ak s organizáciou nedohodol iný čas nadpracovania. Nadpracovanie podľa predchádzajúcich viet je možné iba v dennom prevádzkovom čase (§ 2 ods. 5), ak sa nedohodol iný čas, a nie je prácou nadčas.

§ 5

Práca nadčas

(1) Prácou nadčas je práca vykonávaná pracovníkom na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom pri uplatnení

a) pružného pracovného dňa nad dĺžku pracovnej smeny pripadajúcej na príslušný deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času do pracovných smien určeného organizáciou,

b) pružného pracovného týždňa a pružného štvortýždňového pracovného obdobia nad základný pracovný čas určený na príslušný deň (§ 2 ods. 2),

pokiaľ pracovník vykonával prácu nad určený týždenný pracovný čas a pri uplatnení štvortýždňového pracovného obdobia podľa § 3 ods. 1 písm. c) nad určený pracovný čas pripadajúci na toto štvortýždňové obdobie.

(2) O prácu nadčas nejde, pokiaľ pracovník prácu vykonanú podľa odseku 1 písm. a) alebo b) použil

a) v rámci toho istého týždňa na splnenie povinnosti odpracovať určený týždenný pracovný čas,

b) pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia podľa § 3 ods. 1 písm. c) v rámci tohto obdobia na splnenie povinnosti odpracovať určený pracovný čas pripadajúci na toto štvortýždňové obdobie.

(3) O prácu nadčas nejde ani vtedy, ak pracovník vykonával nad určený týždenný pracovný čas [nad štvortýždňový pracovný čas uvedený v § 3 ods. 1 písm. c)] prácu, ktorú mu organizácia ako prácu nadčas nenariadila ani na ňu nedala súhlas, a bez svojho zavinenia nemohol túto prácu v priebehu zostávajúcej časti týždňa (štvortýždňového obdobia) použiť na splnenie svojej povinnosti odpracovať určený týždenný (štvortýždňový) pracovný čas, pretože mu v tom neočakávane zabránili dôvody, ktoré sa posudzujú ako výkon práce.10) Organizácia poskytne pracovníkovi za tento výkon práce mzdu a započíta mu ho do odpracovaného času v týždni (štvortýždňovom období) spravidla bezprostredne nasledujúcom po odpadnutí uvedených dôvodov.

(4) Pri postupe podľa odseku 2 a podľa odseku 3 druhej vety je pracovník povinný dodržať základný pracovný čas určený na príslušný deň (§ 2 ods. 2).

§ 7

Prestávky v práci

(1) Pracovná prestávka na jedlo a oddych sa poskytuje spravidla v základnom pracovnom čase, a to po troch hodinách od jeho začiatku.

(2) Ak pracovník neodpracoval týždenný pracovný čas, prípadne štvortýždňový pracovný čas [§ 3 ods. 1 písm. c)], pretože mu organizácia určila pracovné prestávky na jedlo a oddych vo väčšom rozsahu, než sa započítava do pracovného času,11) je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v čase uvedenom v § 4 ods. 4.


Spoločné a záverečné ustanovenia

§ 8

(1) Podľa rozhodnutia vedúceho organizácie po dohode s príslušným odborovým orgánom možno pružný pracovný čas zaviesť, uplatňovať, zastaviť alebo dočasne prerušiť v celej organizácii alebo v jej časti, prípadne u vybraných pracovníkov; pritom sa berie zreteľ predovšetkým na ekonomické záujmy organizácie, najmä na zvýšenie efektívnosti práce dôslednejším využívaním pracovného času a znížením rozsahu práce nadčas, na situáciu v doprave a energetike,12) na oprávnené záujmy pracovníkov a prevádzkové a pracovné podmienky uvedené v odseku 2.

(2) Pružný pracovný čas možno uplatňovať iba u pracovníkov, u ktorých sú vytvorené spoľahlivé podmienky pre evidenciu odpracovaného času, najmä o príchode na pracovisko a odchode z neho, o prekážkach v práci a práci nadčas. Pružný pracovný čas sa neuplatní najmä pri vyslaní pracovníka na pracovnú cestu, pri potrebe zabezpečiť operatívnu alebo naliehavú pracovnú úlohu v rámci pracovnej smeny, ktorej začiatok a koniec je pevne určený,1) alebo ak jeho uplatneniu bráni záujem na riadnom zabezpečení predaja tovaru a poskytovania iných služieb alebo iné prevádzkové dôvody; v takých prípadoch pre pracovníka platí vopred určené rozvrhnutie týždenného pracovného času do pracovných smien, ktorých pevný začiatok a koniec určila organizácia.1),2),3)

§ 9

Zavedenie a konkrétne podmienky pre uplatňovanie, zastavenie alebo dočasné prerušenie pružného pracovného času podľa § 8 určí organizácia v pracovnom poriadku,13) prípadne v inom vnútornom predpise. Organizácia je povinná pracovníka vopred oboznámiť so zavedením, podmienkami uplatňovania a so zastavením alebo dočasným prerušením pružného pracovného času.

§ 10

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.


Minister:

Miller v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 87 ods. 2 Zákonníka práce.

2) § 84 Zákonníka práce.

3) § 85 Zákonníka práce.

4) § 83 ods. 3 a 4 Zákonníka práce.

5) § 86 ods. 1, § 156 ods. 2 a § 270 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.

6) § 90 a 92 Zákonníka práce.

7) § 83, § 86 ods. 1, § 156 ods. 2 a § 270 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.

8) § 84 ods. 2 Zákonníka práce.

9) § 55 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonníka práce.
§ 130 ods. 2 Zákonníka práce.

10) § 55 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb.

11) § 12 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb.

12) § 93 Zákonníka práce.

13) § 82 Zákonníka práce.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené