Cestovný príkaz – vyúčtovanie pracovnej cesty

Pracovná cesta zamestnanca je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Pre posúdenie pracovnej cesty a nárokov na cestovné náhrady je dôležité určiť miesto pravidelného pracoviska.

Pravidelným pracoviskom zamestnanca je podľa § 2 ods. 3 zákona miesto, ktoré má zamestnanec písomne dohodnuté so svojim zamestnávateľom.

• Ak nemá zamestnanec takéto miesto dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
• Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.
• Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

Na pracovnú cestu je zamestnanec vyslaný svojim zamestnávateľom, ktorý je povinný stanoviť podmienky pracovnej cesty.

Podľa § 3 ods. 1 zákona zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, písomne určí:

• miesto nástupu na pracovnú cestu,
• miesto výkonu práce,
• čas trvania pracovnej cesty,
• spôsob dopravy,
• miesto skončenia pracovnej cesty,
• prípadne ďalšie podmienky pracovnej cesty.
  
  Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.