Prekážky v práci na strane zamestnanca

Zamestnanec je v zmysle § 144 ods. 1 Zákonníka práce povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a jej trvaní bez zbytočného odkladu – buď dopredu, ak o prekážke vie, alebo hneď, ako sa o prekážke dozvie. V praxi sa však často stáva, že zamestnanci nedajú vedieť ani v predstihu, ani počas dňa o tom, že z dôvodu prekážky v práci nenastúpia do zamestnania – a je to zamestnávateľ, ktorý ich kontaktuje, aby zdôvodnili, prečo nenastúpili do práce. Na druhý deň, keď nastúpia do práce, donesú potvrdenie od lekára o prekážke v práci.

1. Je v takomto prípade možné prekážku v práci neuznať i napriek tomu, že potvrdenie od lekára majú, ale z ich strany nedošlo k splneniu povinnosti oznámenia prekážky? Prípadne môže to zamestnávateľ chápať ako porušenie pracovnej disciplíny a v prípade opakovania takéhoto správania to brať ako dôvod pre uloženie výpovede?
2. V prípade, ak zamestnanec donesie potvrdenie od lekára bez ustanovenia trvania prekážky, má zamestnávateľ právo neuznať potvrdenie a vrátiť mu ho s cieľom požadovania doplnenia časového údaja trvania prekážky na potvrdení?
3. Je taktiež častou praxou zamestnancov, že i napriek tomu, že prekážku v práci vopred oznámia, donesú potvrdenie od lekára oneskorene, po týždni od neprítomnosti atď. Je možné určiť napr. interným predpisom povinnosť zdokladovať prekážku napr. do 3 dni a v prípade, ak zamestnanec nezdokladuje do tohto časového úseku svoju neprítomnosť – nebude sa prekážka v práci akceptovať?