Posudzovanie nadčasu u zamestnancov v doprave

Pracovnoprávny vzťah šoférov je upravený nielen Zákonníkom práce, ale aj zákonom č.  462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o pracovnom čase“).

Zákon o pracovnom čase podľa § 2 ods. 2 sa vzťahuje na zamestnancov v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere, okrem členov posádok námorných lodí plávajúcich pod vlajkou Slovenskej republiky a vedúcich zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom alebo sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

Zamestnancom v doprave je podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a) citovaného zákona mobilný zamestnanec.

Mobilným zamestnancom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 je: „na účely tohto zákona zamestnanec v doprave, ktorý ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách, a člen posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru".

V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 sú mobilnými zamestnancami v cestnej doprave na účely tohto zákona vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Z personálnej pôsobnosti zákona o pracovnom čase vyplýva jeho pôsobnosť na zamestnancov – šoférov v zmysle predloženej otázky.

Osobitné ustanovenia § 6 až § 12 zákona o pracovnom čase sa vzťahujú na zamestnancov v cestnej doprave. Tieto ustanovenia majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami zákona o pracovnom čase v ustanoveniach § 1 až § 5 zákona.

Spôsob, ako je potrebné započítavať čas zamestnanca, v ktorom zamestnanec nevedie motorové vozidlo, ale je v pohybujúcom sa vozidle prítomný a čaká na okamih striedania šoféra, je bez pochybností upravený v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o pracovnom čase prostredníctvom demonštratívneho výpočtu nasledovne:

„Do času pracovnej pohotovosti patrí najmä čas, počas ktorého mobilný zamestnanec sprevádza vozidlo prepravované na prievoznej lodi alebo vlakom, čas čakania na štátnej hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami, čas čakania medzi spojmi, čas čakania v nákladnej doprave, čas čakania v nepravidelnej autobusovej doprave a čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabíne na spanie, ak ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok v práci ani doba odpočinku.“

Nepochybne čas zamestnanca čakajúceho na výkon svojej činnosti na sedadle spolujazdca v idúcom vozidle treba posudzovať ako pracovnú pohotovosť.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 citovaného zákona: „Ak ďalej nie je ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava:"

a) čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, 

b) čas prestávok v práci,

c) doba odpočinku, 

d) čas pracovnej pohotovosti."

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona: „Ak ďalej nie je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Tento čas a jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu pracovných zmien alebo podľa cestovného poriadku.“

Z dvoch predchádzajúcich zákonných ustanovení by sa dalo nesprávne usudzovať, že pracovná pohotovosť zamestnanca v doprave sa nebude započítavať do pracovného času zamestnanca.

Avšak v nasledujúcom ustanovení § 4 ods. 6 zákona o pracovnom čase je špecifické ustanovenie týkajúce sa priamo zamestnancov v doprave: „Čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.“

Pre zamestnanca v doprave je pracoviskom podľa osobitných ustanovení § 8 ods. 4 písm. d): „vozidlo, ktoré mobilný zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností“.

Skutočnosť, že čas pracovnej pohotovosti sa bude započítavať do pracovného času, podporuje aj ustanovenie § 8 ods. 1 písm. b): „Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom a je nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami spojenými s jeho službou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom čakania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 nie je časom pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny čas prestávok v práci a doba odpočinku.

Zamestnanci, ktorí sú šoféri a v rámci výkonu svojej pracovnej zmeny sa striedajú pri vedení motorového vozidla, počas času stráveného na sedadle spolujazdca vykonávajú pracovnú pohotovosť v súlade so zákonom o pracovnom čase.

Pracovná pohotovosť zamestnanca v cestnej doprave je pracovným časom zamestnanca. Ak je prekročený pracovný čas nad určený pracovný čas, treba ho považovať za prácu nadčas.

Ustanovením § 4 ods. 7 citovaného zákona, a to že: „výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je prácou nadčas,“ ktorý sa vzťahuje na prípady, ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti uskutočňuje výkon práce, nie je predchádzajúci záver vylúčený.

Poznámka redakcie:
§ 9 ods. 2 zákona o pracovnom čase

Autor: JUDr. Katarína Bystrická (www.pravnecentrum.sk)