Mzdové zvýhodnenia podľa Zákonníka práce

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca je alebo môže byť okrem základnej zložky mzdy poskytovanej podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu celý rad ďalších peňažných plnení. Do jednej z takýchto skupín plnení patria aj rôzne mzdové zvýhodnenia, kompenzácie alebo príplatky, ktoré možno súhrnne nazvať doplnkovými zložkami mzdy zamestnanca. 

Zákonník práce (ďalej iba „ZP“) vo svojich ustanoveniach nepoužíva pojem „príplatok“, aj keď v mzdovej praxi ostal tento pojem vžitý z minulosti. V podstate ide o synonymum pojmu „mzdové zvýhodnenie“ používaného v ZP, preto i v ďalšom texte budeme používať tento právny pojem. Pre úplnosť treba dodať, že pojem „príplatok“ sa stále uplatňuje napr. v predpisoch upravujúcich odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. 

Na posúdenie príslušného plnenia poskytovaného zamestnancovi za prácu však nie je podstatný použitý názov, ale jeho charakter. A všetky mzdové zvýhodnenia, či už nárokové alebo fakultatívne dohodnuté, majú svoj špecifický charakter plnenia, na ktoré vzniká právny nárok za určitých podmienok alebo predpokladov spojených s výkonom práce. Splnenie týchto predpokladov je ovplyvnené spravidla objektívnymi okolnosťami nezávislými od úsilia zamestnanca alebo kolektívu zamestnancov. 

Účel poskytovania mzdových zvýhodnení 

Poskytovanie rôznych mzdových zvýhodnení má za cieľ zohľadniť „neštandardné“ podmienky práce. Za tzv. štandardné podmienky práce bez potreby oceniť určitý vplyv osobitným plnením možno v zásade (z pohľadu ustanovení mzdovej časti ZP) považovať prácu, ktorá je vykonávaná zamestnancom: 

• počas riadneho pracovného dňa v rámci určeného týždenného pracovného času (t. j. nejde o prácu nadčas), 
• v časovom rozmedzí, ktoré nepripadá na deň sviatku ani nezasahuje do obdobia nočnej práce a 
• v súlade s § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zaradená do 1., resp. 2. kategórie z hľadiska rizika práce. 

Odlišné (neštandardné) podmienky výkonu práce, ktorých konečným dôsledkom sú zvýšené nároky na vykonávanú prácu oproti rovnakej práci vykonávanej v štandardných podmienkach, by mali byť zohľadnené poskytnutím osobitného mzdového zvýhodnenia vyjadrujúceho konkrétny vplyv týchto podmienok  (napr. práca v noci, vo sviatok, so zvýšenou námahou a pod.). 

ZP vymedzuje iba minimálny okruh mzdových zvýhodnení, pri ktorých nárok na ich poskytnutie vzniká priamo z ustanovení tohto zákona, a  zároveň určuje aj minimálnu výšku príslušných plnení: 

• mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, 
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a 
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. 

K nárokovým plneniam príplatkového charakteru patrí aj mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ktorej minimálnu výšku taktiež upravuje ZP. 

ZP v § 43 ods. 1 umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi, resp. zamestnávateľovi a zástupcom zamestnancov ako zmluvným stranám zúčastneným na vyjednávaní o mzdových podmienkach dohodnúť poskytovanie ďalších plnení (mzdových zvýhodnení alebo príplatkov), ktorými sa osobitne ocenia neštandardné podmienky práce iného charakteru. V takom prípade nárok na plnenie nevznikne „zo zákona“, ale na základe dohodnutých ustanovení pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. 

Poskytovanie tzv. zákonných mzdových zvýhodnení