Zrušenie a pozastavenie živnosti

Obsah:

Ukončenie podnikateľskej činnosti, zánik živnostenského oprávnenia

Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19

Zrušenie podnikateľa – zamestnávateľa

Z dôvodu koronakrízy sa dostávajú určité profesie do finančných ťažkostí, i napriek podporným balíčkom zo strany ústredných orgánov sa rozhodnú ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Ako to je z pohľadu živnostenského zákona, prípadne v spojení s pracovno-právnymi predpismi, ak takýto podnikateľ je zároveň zamestnávateľom? Aké sú ďalšie možnosti v zmysle súčasnej legislatívy? Je podnikateľ opávnený požiadať živnostenský úrad o pozastavenie živnosti? Alebo môže živnostenský úrad rozhodnúť len zo zákonných dôvodov?

Obchodný zákonník určuje spoločný právny režim pre podnikateľov zapísaných v obchodnom registri a ostatných podnikateľov. Spoločný právny režim je určený aj v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „živnostenský zákon“), ktorý sa vzťahuje na živnostenské podnikanie fyzických osôb i právnických osôb. Vzájomný vzťah právneho režimu Obchodného zákonníka a živnostenského zákona možno vyjadriť tak, že každá živnosť je podnikaním, ale nie každé podnikanie je živnosťou.

Živnostenský zákon obsahuje vymedzenie živnosti v pozitívnom i negatívnom zmysle. V ust. § 2 živnostenského zákona je upravené práve pozitívne vymedzenie pojmu živnosť, kde sa živnosť definuje ako sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podnikanie je podľa Obchodného zákonníka definované ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku.

1. Sústavná činnosť znamená, že podnikaním nebude jednorazová činnosť, aj keby navonok pripomínala podnikanie.
2. Samostatnosť podnikateľa sa prejavuje tým, že podnikateľ sám rozhoduje o budúcnosti svojho podniku a voči tretím osobám, obchodným partnerom vystupuje ako rovnoprávny subjekt.
3. Vlastné meno prezentuje podnikateľa navonok a rozlišuje ho od iných podnikateľských subjektov.
4. Podnikateľ zodpovedá sám za činnosť svojho podniku.
5. V prípade nezvládnutia podnikateľského rizika sa prejaví v konečnom dôsledku likvidáciou, resp. konkurzom jeho podniku.
6. Konečným účelom podnikania je dosahovanie zisku, ktorý umožňuje podnikateľom uspokojovať ich osobnú spotrebu.

Práve živnostenský zákon sa vzťahuje na živnostenské podnikanie fyzických, ale i právnických osôb. Pri právnických osobách rozhoduje len povaha podnikania, či ide o živnosť v zmysle živnostenského zákona. Druh právnickej osoby nemá žiadny právny význam.

Osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť, je samostatne zárobkovo činná osoba v zmysle zákona o sociálnom poistení a zároveň podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka.

Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony. U slovenskej právnickej osoby musí všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom!

Oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká:

• právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra,
• právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a
• fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj:
1. pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia,
2. pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.

O vydaní živnostenského oprávnenia rozhoduje miestne príslušný ...