Zodpovednosť medzinárodných organizácií s ohľadom na Návrh článkov Komisie pre medzinárodné právo

JUDr. Rebecca Lilla Hassanová
študentka denného doktorandského štúdia na Paneurópskej vysokej škole, kde sa špecializuje na problematiku medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodnej ochrany ľudských práv

Aj keď vývoj v oblasti práva medzinárodných organizácií a ich zodpovednosti postupuje, v niektorých prípadoch naďalej naráža daná problematika na bariéry. Nedostatok judikatúry týkajúcej sa zodpovednosti medzinárodných organizácií stále komplikuje zavedenie všeobecného režimu zodpovednosti. Čiastočne je to dôsledkom historického vývoja medzinárodného práva. Tradične je systém medzinárodného práva, a najmä systém ochrany ľudských práv, navrhnutý spolu so štátom ako hlavným predmetom právneho vzťahu a väčšinou ako jediná významná strana zodpovedná za porušovanie. Zmluvy, ktoré výslovne stanovujú zodpovednosť medzinárodných organizácií, sú tak stále zriedkavé. Významnú snahu o rozvoj v tejto oblasti predstavuje Návrh článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií Komisie pre medzinárodné právo z roku 2011, ktorému sa nasledovný článok kriticky venuje.

Úvod

Aktuálne prežívame transformáciu medzinárodnej spoločnosti, ktorá predstavuje nevyhnutné napätie a nezhody názorov v otázkach suverenity štátov a suverenity jednotlivcov či iných neštátnych aktérov. V tejto súvislosti čelí medzinárodné právo novým výzvam a skúma nové hranice, ktoré však ešte stále nezabezpečujú istotu a predvídateľnosť, a to možno ešte menej ako v minulosti. Medzinárodné spoločenstvo si však vyžaduje právny systém, ktorý by bol schopný harmonizovať rôzne záujmy svojich základných prvkov a zabezpečiť potrebnú stabilitu. Splnenie takéhoto očakávania do veľkej miery závisí však od účinnosti mechanizmov riešenia sporov ustanovených podľa medzinárodného práva.

V tejto súvislosti možno v blízkej budúcnosti rozoznať dva hlavné trendy. Prvým je, že s postupujúcou decentralizáciou a fragmentáciou medzinárodného práva musí medzinárodná spoločnosť vyvinúť úroveň ústavného práva, ktorá bude schopná udržať systém jednotný a koherentný. Centralizácia a decentralizácia by tak boli súčasťou toho istého procesu a vzájomne by sa posilňovali. Ústredné otázky výkladu základných zásad medzinárodného práva pravdepodobne v blízkej budúcnosti povedú k zriadeniu medzinárodného ústavného súdu alebo prinajmenšom k potrebe upraviť právomoci ...