Zmeny v poskytovaní elektronických služieb od 1. januára 2015

Príspevok je zameraný na zdaniteľné osoby so sídlom, bydliskom, prípadne prevádzkarňou v Slovenskej republike dodávajúce elektronické služby, telekomunikačné služby a služby rozhlasového vysielania nezdaniteľným osobám usadeným v EÚ, ktoré sa od 1. 1. 2015 rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu v Slovenskej republike ako členskom štáte identifikácie. Okrem zákona o DPH sú v ňom analyzované postupy vyplývajúce z priamo uplatniteľných všeobecne záväzných právnych aktov EÚ, v ktorých je osobitná úprava upravená.

Zákonom č. 218/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2015 v § 16 ods. 14 zákona o DPH k zavedeniu jednotného pravidla pre určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb pre nezdaniteľné osoby (tzv. B2C transakcie).

Od 1. 1. 2015 je miestom dodania týchto služieb miesto, kde je nezdaniteľná osoba usadená, má trvalé bydlisko, prípadne kde sa obvykle zdržiava. Na prvý pohľad nie príliš významná zmena... Čo všetko však so sebou prináša?

V prípade, že zdaniteľná osoba dodáva tieto služby nezdaniteľným osobám, ktoré majú sídlo, bydlisko, prípadne ktoré sa obvykle zdržiavajú (ďalej len „usadenie“) v niektorom z členských štátov EÚ (ďalej len „členský štát“), od 1. 1. 2015 tak môže byť vystavená povinnosti registrovať sa pre DPH v tých členských štátoch, v ktorých takúto službu nezdaniteľnej osobe dodala, ako aj povinnosti podávať daňové priznania a platiť daň podľa pravidiel a v lehotách stanovených jednotlivými členskými štátmi. S účelom zamedziť takémuto enormnému nárastu administratívnej záťaže pre podnikateľov došlo článkom 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, s účinnosťou od 1. 1. 2015 k rozšíreniu už existujúcej osobitnej úpravy uplatňovania dane pre elektronické služby dodávané osobami neusadenými v EÚ o telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania a predovšetkým k zavedeniu novej osobitnej úpravy uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby (ďalej len „digitálne služby“), ktoré dodávajú zdaniteľné osoby usadené na území EÚ, ale neusadené v členskom štáte spotreby (ďalej len „osobitná úprava“).

Ide o dobrovoľné úpravy, a teda voľba ich uplatňovania závisí výlučne na tej-ktorej zdaniteľnej osobe. Obe z uvedených úprav sú s účinnosťou od 1. 1. 2015 do zákona o DPH zavedené zákonom č. 218/2014 Z. z., ktorého účelom bola predovšetkým transpozícia už spomínaného článku smernice 2008/8/ES. Keďže slovenských podnikateľov, ktorí dodávajú digitálne služby nezdaniteľným osobám, sa dotýka iba novozavedená úprava, príspevok je zameraný na jej právnu úpravu z pohľadu Slovenskej republiky ako členského štátu identifikácie.

1. V čom spočíva význam osobitnej úpravy?

V prípade, že sa podnikatelia rozhodnú uplatňovať osobitnú úpravu, vyhnú sa tak registračnej povinnosti v tých členských štátoch, v ktorých sú usadené nezdaniteľné osoby, ktorým dodali digitálne služby, ako aj povinnosti podávať daňové priznania a platiť daň z dodaných digitálnych služieb v týchto členských štátoch. Všetky tieto povinnosti si od 1. 1. 2015 budú plniť prostredníctvom tzv. jednotného kontaktného miesta (ďalej len „JKM“) v tuzemsku ako v členskom štáte identifikácie. Následne oznámenie výšky splatnej dane v jednotlivých členských štátoch spotreby, ako aj jej distribúciu vykoná finančná správa. Osobitná úprava je založená výlučne na obojstrannej elektronickej komunikácii medzi zdaniteľnou osobou a správcom dane.

2. Právna úprava osobitnej úpravy

Právna úprava osobitnej úpravy je pomerne zložitá a rozsiahla. Okrem zákona o DPH, ktorý v podstate prevzal príslušné ustanovenia článku 5 smernice Rady 2008/8/ES, je osobitná úprava upravená v niekoľkých priamo vykonateľných právnych predpisoch EÚ, konkrétne ide o:

• vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám(ďalej len „nariadenie 967/2012“);
• vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (ďalej len „nariadenie 1042/2013“);
• vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie 282/2011“);
• vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám (ďalej len „nariadenie 815/2012“) a
• nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie 904/2010“).

Dôvodom komplexnosti právnej úpravy je nutnosť jednotného prístupu všetkých členských štátov, a to pri vymedzení jednotlivých druhov digitálnych služieb prostredníctvom nariadenia 282/2011, ktoré v článku 7 (vrátane prílohy č. 1) definuje a vypočítava elektronické služby, a nariadenia 1042/2013, ktoré v článku 6a definuje a vypočítava telekomunikačné služby a v článku 6b definuje a vypočítava služby rozhlasového a televízneho vysielania.

Je potrebné zdôrazniť, že výpočty jednotlivých ...