Zmeny v oddlžení a exekučnom konaní z pohľadu veriteľov

Zmeny v konkurznom konaní sú zamerané čo najviac na ochranu dlžníkov, ich vymanenie sa z nekonečného kruhu dlhov, no na druhej strane by nemalo dôjsť k zníženiu uspokojeniu veriteľov. Pokiaľ ide o konkurz, aj naďalej existujú pohľadávky, ktoré musia byť uspokojené v celom rozsahu. Zmeny v exekučnom konaní sa týkajú najmä výberu súdneho exekútora, špecializácie sudcov a zamestnancov súdu, ale tiež bude na exekútorov kladená vyššia disciplinárna zodpovednosť, rozdeľovanie bude v rámci kraja rovnomerné a zaradenie exekútorov do zoznamu, z ktorého súd náhodným výberom exekútora pridelí, bude možné až po splnení určitých podmienok, napr. v predošlých exekúciách budú musieť mať uhradené záväzky voči oprávneným a ich úrad bude musieť byť materiálne, technicky a personálne vybavený. Náhodný výber exekútora zároveň umožňuje spájať exekúcie vedené proti jednému dlžníkovi u jedného exekútora. Takýto postup by mal byť v prvom rade úsporný a dlžník by tak mohol získať väčšiu právnu istotu. Okrem iného novela tiež prináša obmedzenie vo výške odmeny exekútora, ktorá sa bude určovať ako percento z vymoženej sumy a zároveň nebude môcť presiahnuť výšku vymáhaného nároku. Novela Exekučného poriadku by mala priniesť riešenie aj v prípade neprimerane dlhých a niekedy nekonečných exekučných konaní, ktoré dlžníkov zaťažujú často až do dôchodkového veku. V zmysle novej právnej úpravy bude platiť, že ak sa v priebehu 5 rokov v prípade fyzickej osoby alebo tridsiatich mesiacov v prípade právnickej osoby nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť.

1. „Osobný bankrot“ (oddlženie) s účinnosťou od 1. 3. 2017

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

Právna úprava oddlženia účinná do 28. 2. 2017 do procesu riešenia úpadku fyzickej osoby vťahovala bezvýnimočne záložných veriteľov a nútila ich vyhlásiť predčasnú splatnosť všetkých úverov. Zmenená právna úprava v zásade ponecháva zabezpečené pohľadávky „bokom“ a umožňuje uplatniť inštitúty dohôd medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Záložní veritelia sa do riešenia úpadku dlžníka nevťahujú do rozsahu, v ktorom je ich pohľadávka krytá predmetom zabezpečovacieho práva. V praxi to znamená to, že v „klasickom“ konkurze (podľa druhej časti ZKR) sa aj zabezpečená pohľadávka prihlasuje do konkurzu prihláškou a takáto pohľadávka patrí potom do oddelenej podstaty (pričom vyhlásením konkurzu sa pohľadávka stáva splatnou), oproti tomu pri oddlžení (vyhlásení konkurzu ...