3. Zdaniteľné príjmy uvádzané v daňovom priznaní

V daňových priznaniach sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy.

Podľa § 2 písm. h) ZDP za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a zároveň nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

Dodajme, že podobne pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň príjmov zo závislej činnosti sa prihliada len na príjmy, ktoré sú zdaniteľné.

3.1 Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú:

a) príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP),

b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP),

c) príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) – tvorí sa z nich osobitný základ dane,

d) ostatné príjmy (§ 8 ZDP).

Vo vzťahu k zahraničiu si uveďme, že:

Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda daňového rezidenta SR, je podľa § 2 písm. f) ZDP príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky aj zo zdrojov v zahraničí. „Náš“ daňový rezident zdaňuje na Slovensku svoje celosvetové príjmy. Na daň zaplatenú v zahraničí sa prihliada v súlade s § 45 ZDP a s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, daňového nerezidenta SR, je podľa § 2 písm. g) ZDP príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 ZDP, napr. z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území SR alebo zo závislej činnosti vykonávanej na území SR.

Daňovníkov dane z príjmov fyzickej osoby môžeme z tohto aspektu rozsahu zdaňovania príjmov rozdeliť na dve skupiny:

a) daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou – sú to fyzické osoby uvedené v § 2 písm. d) ZDP, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú (aspoň 183 dní v príslušnom zdaňovacom období),

b) daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou – podľa § 2 písm. e) ZDP sú to fyzické osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú. V súlade s § 2 písm. e) bod 2 ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou aj fyzická osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.

Ak konkrétna fyzická osoba môže byť považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa vnútroštátnych predpisov dvoch štátov (napr. v jednej krajine má trvalý pobyt a v druhej sa obvykle zdržiava), v takom prípade sa pri určení daňového domicilu, daňovej rezidencie, použijú tzv. rozhraničovacie pravidlá v zmysle čl. 4 príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Citovaný článok obsahuje jednotlivé kritériá, ktorých poradie sa musí rešpektovať. Zväčša sa daňová rezidencia určí podľa strediska životných záujmov (v podstate ide o štát, ku ktorému má konkrétna osoba bližšie rodinné, osobné a hospodárske vzťahy – zväčša žije tam so svojou rodinou a pracuje).

Napr. v prípade Veľkej Británie sa postupuje podľa článku 4 príslušnej zmluvy uverejnenej v Zbierke zákonov – č. 89/1992 Zb. (ďalej len „zmluva“). Podľa článku 4 ods. 2 písm. a) zmluvy sa takáto fyzická osoba považuje za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom má (k dispozícii) stály byt (pričom ho nemusí vlastniť, ale má právo sa v ňom zdržiavať). Ak má (k dispozícii) stály byt v obidvoch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). V zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) zmluvy, ak sa nemôže určiť, v ...