Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne:
- zo základu dane, ktorý sa v súlade s § 4 ods. 1 ZDP zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP znížených o nezdaniteľné časti základu dane a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 ZDP. Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa najskôr zníži o daňovú stratu a až potom sa odpočíta aj nezdaniteľná časť základu dane;
- z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP;
- z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP.
Každý z čiastkových základov dane, resp. osobitných základov dane daňovníka má svoje zákonitosti a svoj spôsob výpočtu, preto je veľmi dôležité správne zaradenie príjmov do príslušného čiastkového alebo osobitného základu dane.
OBSAH:
6.1 Príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov (V. oddiel daňového priznania typ A a typ B)
6.2 Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (VI. oddiel daňového priznania typ B)
6.3 Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP (VII. oddiel daňového priznania typ B)
6.4 Ostatné príjmy podľa § 8 ZDP (VIII. oddiel daňového priznania typ B)
6.5 Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona (PRÍLOHA č. 2 daňového priznania typ B)
6.6 Výpočet dane podľa § 15 ZDP (VI. Oddiel DP A, IX. Oddiel DP B)
6.7 Ostatné časti tlačiva daňového priznania
6.1 Príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(V. oddiel daňového priznania typ A a typ B)
Vymedzenie čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti
Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.
Poistným a príspevkom sa na účely odpočtu od príjmu zo závislej činnosti chápe poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu [§ 5 ods. 7 písm. e) ZDP].
Podľa § 4 ods. 3 ZDP, ak sú príjmy zo závislej činnosti vyplácané po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, najneskôr však do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.
Príklad č. 38
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi mzdu za december 2018, a to 31. januára 2019. Keďže tieto príjmy sú vyplatené do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia po zdaňovacom období, v ktorom tieto príjmy boli dosiahnuté, budú súčasťou základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roku 2018.
V prípade príjmov zo závislej činnosti ide o príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.
Takýmito príjmami sú napr. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby a pod.
Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Zamestnávateľom je aj daňovník s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s NDP. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
Vyplnenie údajov v tlačive daňového priznania k čiastkovému základu dane z príjmov zo závislej činnosti
Riadky k čiastkovému základu dane z príjmov zo závislej činnosti vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov.
Z úhrnu príjmov uvádzaných na príslušnom riadku v daňovom priznaní sa v tomto oddiele vypočítava základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti.
Ako súčasť zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti uvádzaných v tlačive daňového priznania sa uvádzajú aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú hrubé (brutto) príjmy (bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí).
Prepočítací kurz je upravený v § 31 ods. 2 ZDP.
Od úhrnu príjmov zo závislej činnosti sa odpočítava úhrn povinného poistného a príspevkov (§ 5 ods. 8 ZDP), pričom suma poistného a príspevkov sa samostatne uvedie na príslušný riadok tlačiva daňového priznania.
Príjmy poskytované zamestnancom by mohli byť od dane oslobodené
Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovom priznaní sú aj príjmy, ktoré sú síce vymedzené medzi príjmami oslobodenými od dane v § 5 ods. 7 ZDP, ale ide o sumy, ktoré presahujú zákonom stanovený limit pre oslobodenie, alebo príjmy, ktoré nespĺňajú podmienky určené pre oslobodenie týchto príjmov od dane z príjmov fyzických osôb.
Najčastejšími príjmami, ktoré sú poskytované zamestnancom od svojho zamestnávateľa a mohli by byť od dane oslobodené, sú:
a) doškoľovanie zamestnanca
Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa. Oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.
ZDP bližšie nešpecifikuje pojem doškoľovanie. Pod týmto pojmom sa však rozumie dodatočne vyškoliť zamestnanca na danú plánovanú prácu, resp. zamestnancovi doplniť získanú spôsobilosť. Môže ísť napr. o doplnenie nových poznatkov v odbore. Zamestnávateľ, ktorý zabezpečí školenie, vzdelávanie, rekvalifikáciu pre zamestnancov, pristupuje ku každému prípadu individuálne. Podmienkou na oslobodenie od dane u zamestnanca je, aby zabezpečené školenie, vzdelávanie alebo rekvalifikácia boli doškoľovaním a toto doškoľovanie súviselo s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.
Príklad č. 39
Zamestnávateľ svojej mzdovej účtovníčke prepláca štúdium anglického jazyka na jazykovej škole v hodnote 500 eur. Keďže v tomto prípade nejde o doškoľovanie zamestnanca, suma 500 eur je pre túto účtovníčku zdaniteľným príjmom.
Príklad č. 40
Spoločnosť svojej ekonómke zaplatila v sume 420 eur seminár k postupom účtovania. Keďže ide o seminár, ktorý súvisí s činnosťou ekonómky na pracovisku pre potreby zamestnávateľa, ide o príjem, ktorý je u ekonómky oslobodený od dane.
Ak nie je možné takto poskytnuté plnenie na vzdelávanie posudzovať ako doškoľovanie zamestnanca, nejde o oslobodený príjem, čo znamená, že budú tieto príjmy súčasťou zdaniteľných príjmov zamestnanca.
b) použitie vybraných zariadení poskytnutých zamestnávateľom
Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je od dane oslobodené aj použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33 ZDP) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).
V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom na tieto účely. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.
Príklad č. 41
Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.
Príklad č. 42
Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do fitnescentra v hodnote 50 eur, prostredníctvom ktorej má zabezpečený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateľ preplatí túto permanentku v plnej sume. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 eur zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí preto, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol mu finančné prostriedky v sume 50 eur.
c) vybraté plnenie vyplatené zo sociálneho fondu
Oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi zo sociálneho fondu ako sociálna výpomoc z dôvodu:
- úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,
- odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo
- dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).
Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
Príklad č. 43
Zamestnanec bol dočasne pracovne neschopný od 5. decembra 2017, pričom práceneschopnosť trvala až do septembra 2018. Vzhľadom na skutočnosť, že sa z uvedeného dôvodu ocitol v ťažkej životnej situácii, zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť mu pomoc zo sociálneho fondu vo výške 500 eur v máji 2018 a vo výške 2 500 eur v auguste 2018. Sú tieto príjmy zdaniteľné u zamestnanca?
V prípade príjmu, ktorý mu zamestnávateľ poskytol v máji 2018 vo výške 500 eur, nebola splnená podmienka uplynutia časového testu, t. j. neprešlo 183 dní, odkedy mu začala dočasná práceneschopnosť, preto tento príjem bude zdaniteľným príjmom zamestnanca. V prípade príjmu vyplateného v auguste 2018 vo výške 2 500 eur už podmienka časového testu splnená je, ale zákon umožňuje oslobodiť od dane len sumu 2 000 eur, preto v sume prevyšujúcej túto sumu, t. j. v sume 500 eur, bude príjem zdaňovaný zamestnancovi v rámci vyplatenej mzdy.
Príklad č. 44
Zamestnancovi v roku 2018 povodeň zaplavila časť domu. Vznikli mu veľké škody a zamestnávateľ sa rozhodol pomôcť mu a vyplatiť mu 1 500 eur ako sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu. Tento zamestnanec mal aj iného zamestnávateľa, ktorý mu poskytol rovnako pomoc zo sociálneho fondu, a to v sume 500 eur. Keďže v úhrne táto sociálna výpomoc bola 2 000 eur, je v plnej výške oslobodená od dane?
Nie. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) ZDP umožňuje oslobodiť sociálnu výpomoc len od jedného zamestnávateľa. Neurčuje poradie, v akom si môže uplatniť oslobodenie, t. j. od ktorého zamestnávateľa bude plnenie oslobodené a od ktorého nie.
d) nepeňažný príjem vo forme poskytnutia dopravy do zamestnania
od zamestnávateľa
S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa daňovo upravila aj doprava zamestnancov do zamestnania hradená zamestnávateľom.
U zamestnancov je príjem poskytnutý formou nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa s cieľom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP oslobodený od dane vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca.
Uvedené oslobodenie však platí len v prípade, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň:
- 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom ak by táto úhrada od zamestnancov v úhrne túto sumu nedosahovala (aspoň 60 % z výdavkov zamestnávateľa), potom sa do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúcich na zamestnanca alebo
- 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, ale len za podmienky, že:
- prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a
- takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov (určí sa v nadväznosti na Vyhlášku Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020).
Ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne uvedenú sumu (aspoň 30 % z výdavkov zamestnávateľa), potom sa do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúcich na zamestnanca.
Podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP sú daňovými výdavkami výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.
Na účely oslobodenia nepeňažného príjmu zamestnanca od dane musia byť splnené podmienky:
- preukázateľnosti neexistencie inej formy pravidelnej verejnej hromadnej dopravy, ktorá by zamestnancom umožnila prepravu do zamestnania podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľa,
- participácie zamestnancov na úhrade zamestnávateľom preukázateľne vynaložených nákladov v úhrne vo výške najmenej 60 %; u zamestnancov výrobného podniku zabezpečujúcich plynulý chod výroby v rámci viaczmennej prevádzky vo výške najmenej 30 %. V prípade zamestnancov výrobného podniku uplatňujúcich si oslobodenie od dane vo vyššej sume musí byť splnená aj podmienka využívania tohto spôsobu dopravy aspoň 30 % počtom zamestnancov z ich celkového priemerného evidenčného počtu.
Ak úhrada za dopravu od všetkých zamestnancov nedosiahne ustanovenú sumu, rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 60 %, resp. 30 % zo sumy výdavkov ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies