Započítanie vzájomných pohľadávok v pracovnom práve

Obsah:

Započítanie

Subsidiarita Občianskeho zákonníka k Zákonníku práce

Započítanie v pracovnom práve v rozhodnutiach súdov

Započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch na základe analógie

Čo využiť, keď započítanie nie je možné?

Zrážky zo mzdy

Dohoda o sporných nárokoch

Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky, ktoré:

• sú spôsobilé na započítanie, a
• boli splnené všetky podmienky na to potrebné.

Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (ide o tzv. vzájomnosť pohľadávok). Ďalšou podmienkou je, že plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu pohľadávok však nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Na to, aby došlo k započítaniu pohľadávok, sa vyžaduje právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Tento prejav musí byť adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.

Započítanie je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, a preto ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

Započítanie

Podstata započítania spočíva v zjednodušení právnych vzťahov.

Funkciou započítania a jej praktickým významom je predchádzanie dvojitému splneniu vzájomných pohľadávok – započítanie je v tomto zmysle špecifickým spôsobom platenia, t. j. dochádza k rovnakému výsledku (účinkom) ako v prípade zaplatenia pohľadávky.

Započítanie sa uskutočňuje buď na základe jednostranného právneho úkonu, alebo i na základe dohody zmluvných strán. Bez ohľadu na to, či k započítaniu dochádza na základe jednostranného úkonu alebo dohody, dôsledkom je zánik dvoch vzájomne sa prelínajúcich pohľadávok (záväzkov) bez toho, aby muselo dôjsť aj k reálnemu vzájomnému plneniu.

Právo z občianskoprávneho vzťahu zaniká (okrem iného) spôsobom predpokladaným v § 580 zákona ...