Zamestnávanie občanov so živnostenským listom

Obsah:

1. Zamestnávanie a výkon závislej práce

2. Podnikanie ako samostatná zárobková činnosť

3. Nahrádzanie pracovnoprávnych vzťahov živnosťou – švarcsystém

4. Spoločenské a osobné riziká a nevýhody švarcsystému

5. Možné právne následky týkajúce sa využívania inštitútu švarcsystému

Táto praktika je v rozpore s právnymi predpismi, avšak uchyľuje sa k nej obrovské množstvo tak živnostníkov, ako aj zamestnávateľov. Tento článok sa pokúsi v prehľadnej forme poskytnúť rozlíšenie medzi zamestnávaním a podnikaním vykonávaným živnostníkmi a takisto zosumarizovať dôvody, kvôli ktorým dochádza k vedomému zamieňaniu týchto spôsobov výkonu práce. V závere bude pozornosť upriamená na prípadné sankcie, ktorým sa vystavujú ako zamestnávatelia, tak aj živnostníci pri zúčastňovaní sa na takomto zastieranom pracovnom pomere.

1. Zamestnávanie a výkon závislej práce

Aby sa článok mohol v jeho ďalších častiach venovať švarcsystému, tomu, prečo na Slovensku prekvitá „zamestnávanie“ živnostníkov a prečo je vhodné sa mu vyvarovať, je potrebné hneď jednoznačne identifikovať, ako možno odlíšiť spôsob výkonu práce formou štandardného pracovného pomeru od spôsobu výkonu práce formou podnikania a nakoniec od spôsobu výkonu práce formou „zamestnávania“ živnostníkov.

Štandardný model zamestnávania predpokladá, že zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa činnosti formou závislej práce. Závislá práca je v zákone č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZP“) definovaná nasledovne:

„Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťa­hu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“

Zákonná definícia teda ustanovuje niekoľko parametrov, kedy možno prácu vykonávanú jednou osobou pre druhú považovať za závislú prácu:

a) Podriadenosť zamestnanca a nadriadenosť zamestnávateľa

Najzávažnejším a najdôležitejším indikátorom závislej práce je podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi. Vzhľadom na podstatné obsahové zmeny práce na začiatku tretieho tisícročia by bolo pre vyjadrenie vzťahu podriadenosti a nadriadenosti možné použiť len formuláciu „podľa pokynov zamestnávateľa“, čím sa zvýrazňuje nielen podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi, ale aj skutočnosť, že zamestnanec sám ako jednotlivec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu ...