A. Vzťah Zákonníka práce a zákona o organizácii pracovného času v doprave
Pracovnoprávne vzťahy v súkromnej sfére vo všeobecnosti upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, pričom v niektorých prípadoch (pozri § 3 ZP) má ako lex specialis prednosť právna úprava v inom zákone. Ide o tzv. subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce. Takto subsidiárne sa aplikuje Zákonník práce aj na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave (§ 3 ods. 2). Podľa § 3 ods. 2 ZP „Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Ide o zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave... Jedným z predmetov uvedeného zákona (§ 1) je úprava minimálnych požiadaviek na organizáciu pracovného času v doprave.
Zároveň podľa § 1 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce. V tejto súvislosti bude platiť nasledovné:
1) ak je otázka upravená v zákone č. 462/2007 Z. z. (resp. v nariadení alebo dohode AETR, na ktorú odkazuje tento zákon), má/majú prednosť pred aplikáciou Zákonníka práce; zároveň tento zákon môže na niektorú otázku aj vylúčiť aplikáciu Zákonníka práce,
2) ak nejaká otázka nie je upravená v zákone č. 462/2007 Z. z. (ani odkazom na nariadenie alebo dohodu AETR) (a zároveň týmto zákonom nebola vylúčená aplikácia Zákonníka práce), aplikuje sa Zákonníka práce.
Zároveň na osoby – zamestnancov, ktorí nespadajú do rámca zákona č. 462/2007 Z. z., sa bude v plnom rozsahu vzťahovať Zákonník práce.
Osobný predmet zákona je daný cez rozsah subjektov, na ktorý sa vzťahuje zamestnanec v doprave. Tento pojem vymedzuje § 2 ods. 3 zákona č. 462/2007 Z. z. (spadá sem napr. aj mobilný zamestnanec). Mobilný zamestnanec na účely tohto zákona je zamestnanec v doprave, ktorý ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách, a člen posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.
C. Vzťah k dojednaniam so zástupcami zamestnancov
Ustanovenia o
1) maximálnom pracovnom čase,
2) maximálnom čase pracovnej pohotovosti,
3) prestávkach v práci a
4) minimálnych dobách odpočinku sa nepoužijú, ak dohody medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov upravujú pre zamestnancov v doprave priaznivejšie podmienky organizácie pracovného času z hľadiska bezpečnosti a ochrany ich zdravia pri práci (§ 2 ods. 7 zákona).
D. Pracovný čas v doprave
D.1 Maximálny pracovný čas – všeobecná úprava
Túto otázku upravuje § 3 zákona.
■ Započítanie a nezapočítanie času do pracovného času
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava (pozn. ak nie je ustanovené inak):
a) čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť,
b) čas prestávok v práci,
c) doba odpočinku,
d) čas pracovnej pohotovosti (napr. zákon ustanovuje aj odchýlky).
Do pracovného času sa započítava čas režijnej cesty.
POZNÁMKA
Čas režijnej cesty na účely tohto zákona je čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce.
■ Maximálny pracovný čas v ...