Výkon záložného práva k nehnuteľnostiam a aplikačné problémy pri obrane

Roman Jurík, Lucia Šišková, Zuzana Wagner

JUDr. Roman Jurík je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského a Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. Od roku 2006 je advokátom. Špecializuje sa na spotrebiteľské právo. Je predsedom Slovenskej komory spotrebiteľských organizácií.

JUDr. Lucia Šišková je absolventka Právnickej fakulty Trnavskej Univerzity v Trnave (2013). Po ukončení štúdia pôsobila na Krajskom súde v Trnave, v roku 2015 obhájila rigoróznu prácu na Katedre občianskeho a obchodného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. V súčasnosti pôsobí v občianskoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako asistentka sudcu.

Dr. Zuzana Wagner LL.M je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského (2003), postgraduálneho (2006) a doktorandského (2013) štúdia na Univerzite J. Gutenberga v Mainzi, Nemecko. Od roku 2015 vykonáva samostatnú prax advokátky. Zameriava sa najmä na súkromné právo.

Krátky pohľad do minulosti

Záložné právo prijatím súčasného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v roku 1964 sa značne zredukovalo. Podľa § 495 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.: „Záložné práva môžu vznikať len zo zákona; prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.“ Dovtedy existovala pomerne komplexná úprava záložného práva v zákone č. 141/1950 Zb. Občianskom zákonníku.

Záložné právo však bolo upravené v zákone č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu). Tento zákon bol na dnešnú dobu pomerne nezvyčajným kódexom súkromného práva, upravujúci hospodársko -právne vzťahy v medzinárodnom obchode. Tento zákon sa však nedal aplikovať na bežné vnútroštátne občianskoprávne vzťahy.

Návrat záložného práva v jeho pravom zmysle priniesol až zákon č. 103/1990 Zb., ktorý pomerne rozsiahlo novelizoval vtedajší zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník. Záložné právo v zmysle Hospodárskeho zákonníka v znení zákona č. 103/1990 Zb. však upravovalo len zabezpečenie pohľadávok v rozsahu pôsobnosti Hospodárskeho zákonníka, teda v oblasti právnych vzťahov, ktoré vznikali pri podnikateľskej činnosti právnických osôb. V oblasti občianskeho práva zmysluplná právna úprava záložného práva stále absentovala. Pozoruhodný je však vtedajší § 129g ods. 3 Hospodárskeho zákonníka v znení zákona č. 103/1990 Zb., podľa ktorého: „Záložný veriteľ môže navrhnúť hospodárskej arbitráži predaj zálohu.“ Teda v krátkom čase pred prijatím veľkej novely Občianskeho zákonníka a nového Obchodného zákonníka sa na výkon záložného práva v zásade vyžadovalo rozhodnutie hospodárskej arbitráže.

Rok 1991 znamenal komplexný priemet nežnej revolúcie do súkromného práva. Federálne zhromaždenie prijalo dva rozsiahle zákony. Zákon č. 509/1991 Zb. označovaný ako veľká novela Občianskeho zákonníka a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oba tieto zákony predstavovali návrat k tradíciám súkromného práva v Česku aj na Slovensku, pravdaže v unifikovanej „federálnej“ úprave.

Právna úprava záložného práva sa premiestnila do Občianskeho zákonníka. Používame ju dodnes. V roku 2002 však prišla pomerne výrazná zmena zavedená zákonom č. 526/2002 Z. z. Prijatie tejto novely Občianskeho zákonníka súviselo s prijatím nového zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“). V tom čase išlo o komplexnejšiu reformu záložného práva v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338 z 19. apríla 2001.

V dôvodovej správe k zákonu č. 526/2002 Z. z. sa okrem iného uvádza nutnosť revidovať právnu úpravu záložného práva z dôvodu nevhodného používania zabezpečovacieho prevodu práva vrátane vlastníckeho práva. Cieľom reformy záložného práva bolo do značnej miery rozprúdenie trhu s hypotékami. Dnes sa dá skonštatovať, že tento cieľ sa podarilo naplniť.

Dotkli sme sa už iného zabezpečovacieho úkonu „postihujúceho“ (aj) nehnuteľnosti, ...