Vybrané problémy pri tlmočení vstupného pohovoru v azylovom konaní

JUDr. Mgr. Joachim Dušan Fraňo
je advokátsky koncipient a študent doktorandského štúdia na Katedre trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Autor si tému zvolil na základe skúseností z aplikačnej praxe v azylovom konaní a z dôvodu potreby tieto prezentovať odbornej obci i kolegom v praxi, rovnako aj návrhy de lege ferenda.

Úvod

V predkladanom príspevku venujeme najväčšiu pozornosť vstupnému pohovoru a právnym aspektom tlmočenia vstupného pohovoru v konaní o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany, predovšetkým na podklade aplikačnej praxe preukazujúcej zásadné nedostatky, lež predsa v krátkosti sa dotýka i práva azylu a právnej úpravy výkonu tlmočníckej činnosti.

Azyl a začatie azylového konania

„Princíp práva azylu vo všeobecnosti spočíva v rešpektovaní nedotknuteľnosti určitých priestorov, v ktorých keď sa niekto zdržuje, stáva sa ich súčasťou a nemal by byť odtiaľ násilím odstránený bez vedomia a súhlasu osôb reprezentujúcich inštitúciu, ktorá azyl poskytla.“HRNČIAROVÁ, D. Právo azylu na hraniciach medzi kresťanským a pohanským svetom. In: KOŽIAK, R. a J. NEMEŠ (eds.). Pohanstvo a kresťanstvo. Zborník z konferencie usporiadanej 5. - 6. 2. 2003 v Banskej Bystrici. Bratislava : Chronos, s. 84.

Pojem utečenec, ako ústredný pojem azylového práva, sa stal právnou kategóriou až začiatkom 20. storočia. Prvým právnym dokumentom (na ochranu utečencov) umožňujúcim utečencom legálny život bol tzv. Nansenov pas, pomenovaný po nórskom bádateľovi Fridtjofovi Nansenovi, ktorý jeho právne zakotvenie presadil dohodou z 5. júla 1922, ktorú ratifikovalo 52 vlád, vrátane Československej.BENGEL, K. Understanding the Nansen Passport: A System of Manipulation. In: Indiana Journal of Global Legal Studies, roč. 29, č. 1, 2022, s. 220.

Zakrátko po druhej svetovej vojne a vzniku OSN bol 28. júla 1951 v Ženeve prijatý základný medzinárodnoprávny dokument upravujúci postavenie utečencov – Dohovor o právnom postavení utečencov (ďalej len „Dohovor“). Pre úplnosť je potrebné dodať, že 31. januára 1967 v New Yorku bol prijatý Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov (ďalej len „Protokol“), ktorý rozšíril pôsobnosť Dohovoru o nové kategórie utečencov, ktorí by bez prijatia Protokolu nemuseli patriť do pôsobnosti Dohovoru.

Vo všeobecnosti a v znení Protokolu (na účely tohto príspevku uvádzajúc iba základný rámec definície) je v zmysle čl. 1 Dohovoru utečencom osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ...