JUDr. Samuel Marr, LL.M je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, rovnako je nositeľom postgraduálneho profesijného titulu LL.M a taktiež má za sebou dlhoročné skúsenosti z profesionálneho pôsobenia v pozícii orgánu činného v trestnom konaní. V súčasnosti pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, PF UK. Je autorom niekoľko desiatok odborných článkov, vedeckých štúdií a pravidelne sa zúčastňuje na národných a medzinárodných vedeckých konferenciách.
Článok reflektuje problematiku realizácie výsluchovej činnosti osobitnej kategórie osôb (príslušníkov spravodajských služieb, policajtov a pod.), najmävšak príslušníkov Vojenskej polície v rôznych procesných postaveniach vo väzbe na otázku mlčanlivosti normatívne reglementovanej v osobitných zákonoch, pričom autor prezentuje svoje subjektívne právne názory k problematike ,,zbavovania mlčanlivosti“.
1. Úvod
In medias res je potrebné bez zbytočného pátosu uviesť, že v aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len ,,OČTK“) sú „najrozšírenejším zdrojom dôkazov v trestnom konaní práve výpovede osôb.“ Tieto „môžu ozrejmiť dôležité údaje o samotnom trestnom čine, tak aj osobe, ktorá tento trestný čin spáchala. Len ťažko si možno predstaviť trestnú vec, v ktorej by neboli vypočúvaní svedkovia.“ Z logiky veci vyplýva, že vo väčšine (najmä prečinových vecí, ktorým zvyčajne absentuje predchádzajúce operatívne rozpracovanie) budú ,,policajtmi prvého kontaktu“ namiesto operatívnych pracovníkov, iní príslušníci Vojenskej polície (ďalej len ,,príslušníci VP“) a/alebo príslušníci Policajného zboru (ďalej len ,,príslušníci PZ“), ktorým zákonodarca v Trestnom poriadku tiež nepriznal postavenie OČTK, ale zároveň týchto nezaradil do organizačnej štruktúry služby kriminálnej polície. Pôjde prevažne o referentov a referentov s územnou a objektovou zodpovednosťou služobne zaradených v štruktúre obvodných oddelení, prípadne referentov čiat pohotovostných motorizovaných jednotiek. V prípade VP je postavenie OČTK ...