Vzájomný vzťah vnútroštátneho daňového práva a práva Európskej únie bol na tomto mieste priblížený už vo viacerých súvislostiach, avšak predovšetkým vo vzťahu k zdaňovaniu dividend, príjmov fyzických osôb, ako aj vo vzťahu k problematike podkapitalizácie a transferového oceňovania. Uvedené oblasti zdaňovania tu však nepredstavovali vyčerpávajúci okruh daňovo-právnych inštitútov, pri ktorých je možné pozorovať relevanciu práva EÚ, ale slúžili ako názorný príklad limitácií vnútroštátneho daňového práva právom EÚ. Vo všetkých týchto prípadoch bola pozornosť venovaná najmä pôsobeniu slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby. Diskutované rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) sa pritom dotýkali prípadov zahrnujúcich dva rôzne členské štáty EÚ, čo vyplýva z právnej povahy týchto slobôd.
Doteraz poskytnutý rozbor pôsobenia práva EÚ v daňových veciach je ďalej vhodné rozšíriť o diskusiu dotýkajúcu sa voľného pohybu kapitálu, ktorá sa v porovnaní s ostatnými základnými slobodami vyznačuje určitými osobitosťami. Aj v tejto súvislosti je však potrebné v úvode zdôrazniť základné východisko pôsobenia práva EÚ vo vzťahu k vnútroštátnemu daňovému zákonodarstvu, ktoré spočíva v limitácii vnútroštátnych ustanovení požiadavkami práva EÚ. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti SD EÚ, napriek tomu, že oblasť priamych daní patrí do právomoci členských štátov, tieto ju musia vykonávať v súlade s právom Európskej únie (napr. rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21; zo 16. júla 1998, ICI, C-264/96, Zb. s. I-4695, bod 19, a z 23. februára 2006, Keller Holding, C-471/04, Zb. s. I-2107, bod 28). Predovšetkým sa štáty musia zdržať takého zásahu, ktorý by bol diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti (pozri tiež rozsudky z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, Zb. s. I-2493, bod 16; z 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland, C-311/97, Zb. s. I-2651, bod 19, a z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, bod 37).
Náčrt funkcionality slobody voľného pohybu kapitálu je potrebné odvíjať od jej základnej charakteristiky, výnimiek v jej uplatňovaní, vzťahu medzi slobodami v situáciách zahŕňajúcich nečlenský štát EÚ, ako aj od prípustnosti odôvodnenia spôsobených obmedzení naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu podľa ZFEÚ. Vychádzať pritom budeme ...