Vecná odôvodnenosť odporu

Mgr. Ladislav Lukáč je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti ukončil koncipientskú prax v advokátskej kancelárii STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o.

Jedným z najpoužívanejších procesných nástrojov na vymoženie peňažných pohľadávok slúži v našom právnom poriadku inštitút platobného rozkazu, ktorého právny rámec je vymedzený v Civilnom sporovom poriadku (ďalej len ako „CSP”)Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. a v zákone o upomínacom konaní (ďalej len ako „ZoUK”).Zákon č. 307/2016 Z. z. Zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov.

Voči platobnému rozkazu, ktorý je vydaný len na základe tvrdení a dôkazov prezentovaných zo strany žalobcu a v prípade nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti je spôsobilým exekučným titulom, má žalovaný ako jediný možný prostriedok procesnej nápravy (v štádiu rozkazného konania) možnosť podať voči platobnému rozkazu odpor, ktorý musí by vecne odôvodnený.

Právny rámec Slovenskej republiky neobsahuje legálnu definíciu vecnej odôvodnenosti odporu - obsah tohto pojmu bol teda ponechaný a je predmetom dotvárania a interpretácie orgánov aplikácie práva, prípadne ďalšieho vývoja právnej úpravy.

Požiadavka odôvodnenosti odporu voči platobnému rozkazu bola založená ešte v Občianskom súdnom poriadku na základe novelizácie - zákona č. 46/1994 Z. z., avšak podľa nášho názoru, doteraz nejestvuje uspokojivý (a najmä jednotný) výklad alebo kľúč, podľa ktorého by sa mala odôvodnenosť odporu posudzovať.

Vývoj požiadaviek na odôvodnenosť odporu

Úvodom tejto časti je vhodné uviesť, že požiadavka na odôvodnenie odporu (minimálne v našich reáliách) nevznikala súčasne s inštitútom platobného rozkazu a jeho celková koncepcia sa postupom času menila. V tomto smere sa pre celkovú genézu nevyhneme ani krátkemu historickému exkurzu do predchádzajúcej právnej úpravy, počnúc prvým kodifikovaným kódexom civilného práva procesného na našom území.Máme pri tom na mysli prvý unifikovaný civilný procesný kódex.

Podľa zákona o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) z roku 1952Zákon č. 142/1950 Zb. Zákon o konaní v občianskych veciach (občiansky súdny poriadok) (ďalej len ako „Zákon 142/1950”) vo svojom pôvodnom znení bolo možné na návrh žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky nepresahujúcej sumu vo výške 20 000 Kč, aby sudca vydal aj bez vypočutia žalovaného platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu mohol žalovaný podať do 15 dní od jeho doručenia odpor, ktorého odôvodnenie sa však nevyžadovalo. Zákon neobsahoval ustanovenia týkajúce sa náležitostí odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu a ani mieru prieskumu žaloby/návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany súdu.§ 425 ods. 1 Zákona 142/1950 v znení do 31. 08. 1959.

Požiadavku na odôvodnenie odporu priniesol do právneho poriadku až zákon č. 46/1959 Zb. (ktorým bol novelizovaný Zákon 142/1950), ktorý jednak zmenil majetkový cenzus, na základe ktorého mohol byť platobný rozkaz vydaný,Sudca mohol aj ...