Určovanie výšky pokút v prípadoch preukázania dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž alebo najväčšie prekvapenie na záver

Termín „dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž“ je v tomto článku využívaný v súlade s § 4 ods. 1 Zákona.

Dňa 18. 04. 2016 nadobudla účinnosť zmena Zákona, v zmysle ktorej je Úrad povinný uložiť podnikateľovi zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak mu uložil pokutu za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou. Uvedené sa nevzťahuje na podnikateľov, ktorí sú účastníkmi programu zhovievavosti

Mgr. Daniela Čičkánová, PhD.
študentka magisterského štúdia (LL.M.) na Fakulte práva Univerzity v Amsterdame, kde študuje Európske súkromné právo

Čičkánová, D.: Určovanie výšky pokút v prípadoch preukázania dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž alebo najväčšie prekvapenie na záver; Bulletin slovenskej advokácie, 23, 2017, č. 10,  s. 22 - 31.

Najdôležitejšími predpismi vo vzťahu k určovaniu výšky pokuty sú zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon“) a Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž vydaný Protimonopolným úradom SR dňa 01. 07. 2014 (ďalej ako „Metodický pokyn“), ktorého východiskovým dokumentom pre Metodický pokyn je Usmernenie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (2006/C 210/02) (ďalej ako „Usmernenie“).

Základné pravidlo pre určovanie výšky pokuty sa nachádza v § 38 Zákona, podľa ktorého je Úrad oprávnený uložiť podnikateľovi pokutu až do výšky 10 % z jeho celkového obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, t. j. za obdobie, v ktorom bola zostavená posledná účtovná závierka dotknutého účastníka konania. Pokiaľ je však predmetný obrat len vo výške do 330 eur alebo podnikateľ nemal žiadny obrat, prípadne tento nie je možné vyčísliť, pokuta, ktorú uloží Úrad, nesmie presahovať 330 000 eur.

Výška pokuty má byť závislá najmä od ekonomickej sily sankcionovaného subjektu, a teda je určená percentuálne, nie fixnou sumou. Rôznym podnikateľom disponujúcim rôznou ekonomickou silou tak môže byť za rovnaké konanie udelená pokuta v odlišnej výške, čo však nepredstavuje porušenie princípu spravodlivosti, keďže zásah do ich majetkových práv by mal byť ekvivalentný.Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 07. 2005, sp. zn. 3Sž 35/2004. Zmyslom pokuty totiž nemá byť len potrestanie podnikateľa (represívny účinok), ale aj jeho pochopenie škodlivosti správneho deliktu (edukatívny účinok) a donútenie, aby takéto konanie neopakoval (donucovací účinok). Výpočet pokuty je tak komplexný proces, v ktorom Úrad posudzuje nasledujúce kritériá:

(a) relevantný trh,

(b) relevantný obrat,

(c) závažnosť charakteru dohody,

(d) dĺžku trvania dohody,

(e) priťažujúce okolnosti,

(f) poľahčujúce okolnosti a

(g) platobná neschopnosť účastníka konania.

Základný vzorec na výpočet pokuty uvádzaný Úradom v ods. 5 Metodického pokynu je relevantný obrat * % podľa závažnosti * počet rokov porušovania zákona +/- iné skutočnosti. V závere Úrad vyhodnotí, či nie je pokuta pre účastníka konania likvidačná. Až následne by ju mal znížiť v prípade účastníka programu zhovievavosti do výšky 50 %. Po znížení môže byť pokuta ďalej znížená, ak sa účastník konania s Úradom urovnal podľa § 38e Zákona, pokiaľ účastník konania aj Úrad súhlasia so závermi rokovania o urovnaní a účastník konania prizná svoju účasť na tomto porušení a prevezme zodpovednosť za svoju účasť.

1. Určenie relevantného trhu

Relevantný trh je podľa § 3 ods. 2 Zákona priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb (spolu označované ako „tovary“), ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo zastupiteľné. Jeho definovanie tak nezávisí od preferencií prešetrovaných podnikateľov, ale od zastupiteľnosti z pohľadu užívateľov.K poslednému uvedenému: rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 05. 2013, sp. zn. 13Sžh/4/2010, s. 29, sťažnosť podaná žalobkyňou - Slovenskou sporiteľňou, a. s. na Ústavný súd SR bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 15. 01. 2014, č. k. III. ÚS 11/2014-32. V prípade ...