Určovanie výšky náhrady za stratu času advokáta 1. časť

Doc. PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD., absolvent Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (2004). Je advokát a aktuálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Otázka náhrady za stratu času patrí pravdepodobne medzi bežné záležitosti každého advokáta pri výkone advokátskeho povolania. Je už tradične ustálené, že na túto náhradu má advokát nárok vzhľadom na stratu príležitostí na prácu na právnych kauzách alebo na získavanie nových klientov v dôsledku času stráveného cestovaním, ktoré samo osebe nie je považované za priamu prácu na právnom prípade s nárokom na odmenu za ňu. Autor článku sa zaoberá spôsobmi určovania výšky tejto náhrady, pričom poukazuje na to, že v praxi čoraz častejšie dochádza k spájaniu času stráveného cestou do miesta úkonu právnej služby s časom stráveným cestou z tohto miesta, čo má v mnohých prípadoch za následok priznanie náhrady za stratu času v nižšom rozsahu, ako pri vyčíslení tejto náhrady samostatne za obe cesty. Autor článku predkladá analýzu existujúcej právnej úpravy a poskytuje podrobné argumenty pre posúdenie správnosti oboch vyššie uvedených spôsobov určovania výšky náhrady za stratu času advokáta.

Úvod

Náhrada za stratu času je inštitút aplikovaný v našom právnom systéme vo viacerých kontextoch a vo vzťahu k niekoľkým kategóriám osôb. Jedným z najtypickejších priestorov jeho využívania v praxi je výkon advokátskeho povolania. Právny základ náhrady za stratu času advokáta je obsiahnutý v § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), podľa ktorého má advokát popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Zákon o advokácii stratu času advokáta nevymedzuje legálnou definíciou a ani ju bližšie nešpecifikuje. Tento pojem môže evokovať pomerne široký rozsah v zmysle úbytku či premeškania času, ktorý má byť nahradený, bez ohľadu na dôvod či príčinu daného zmenšenia času advokáta. Daný pojem však nemá takýto extenzívny záber. Podľa § 83 Zákona o advokácii podrobnosti o podmienkach na určenie vyššie uvedených náhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto predpisom je vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ktorá v § 17 ods. 1 určuje, že pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Týmto ustanovením je vymedzený dôvod, pri ...