Účtovanie licencií za použitie alebo za právo na použitie počítačového programu

Licencie z účtovného hľadiska možno posudzovať podľa splnených podmienok ako dlhodobý nehmotný majetok alebo ich účtovná jednotka zaúčtuje priamo do nákladov. Pri licenciách poskytovaných zo zahraničia netreba zabúdať na zrazenie zrážkovej dane, aby sa zabezpečil správny postup v zmysle zákona o dani z príjmov v nadväznosti na zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s príslušnou krajinou. V článku si priblížime pojem licencie, zaúčtovanie licencií a v rámci súdneho rozhodnutia si priblížime, ako je potrebné správne posudzovať tieto práva s obmedzeným právom prevodu alebo celkovým právom prevodu.

Metodický pokyn, ktorý vydalo Ministerstvo financií SR pod č. 014235/2008-132 na použite odborných výrazov pre oblasť informatizácie spoločnosti, bol zverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 5 z roku 2008.

Pokyn obsahuje najpoužívanejšie odborné výrazy pre oblasť informatizácie, ktoré sa vyskytujú v procese tvorby materiálov a dokumentov. Účelom bolo zjednotiť pojmy a inklúziu pojmov do právneho systému Slovenskej republiky.

Podľa metodického pokynu boli zadefinované pojmy, s ktorými sa stretávame pri softvérových licenciách a pri práve na použitie počítačových programov.

Ide o tieto najčastejšie vyskytujúce sa pojmy:

• počítačový program – je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači, príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu;
• informačný systém je funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo ako komunikačný systém umožňujúci komunikáciu a spracovanie informácií;
• on-line služba – prístupná alebo doručovaná prostredníctvom platforiem po­uží­vajúcich najmä webové služby, obyčajne prístupná cez počítačové siete (vrátane internetu a intranetových sietí) a využívajúca internetový protokol HTTP;
• doména – predstavuje identifikáciu subjektu alebo množiny subjektov v sieti internet, pričom sú domény definované podľa IP adries a všetkých technických prostriedkov zdieľajúcich spoločnú IP adresu využívajúcu tú istú doménu;
• on-line prístup na internet – tento pojem je možné odvodiť z definície pojmov on-line v reálnom čase a internet, ktorý predstavuje decentralizovaný, verejne dostupný globálny systém vzájomne prepojených počítačových sieti. On-line prístup na internet možno definovať ako pripojenie nachádzajúce sa v reálnom čase na permanentne dostupnej sieti pričom permanentne dostupnou sieťou sa prednostne myslí internet;
• e-learning alebo elektronické vzdelávanie – slúži na používanie multimediálnych technológií a internetu na zlepšenie kvality učenia uľahčením prístupu k zdrojom a službám, ako aj umožnením diaľkovej interakcie a spolupráce.

V praxi je dôležité správe stanoviť charakter platieb a spôsob zaúčtovania, ktoré závisia od povahy práv, ktoré podnikateľský subjekt ako príjemca nadobúda podľa osobitných opatrení týkajúcich sa použitia a vy­užitia počítačového programu. Je podstatné poznať právne podmienky nadobudnutia licencie. Ide prevažne o zmluvné podmienky, na základe ktorých došlo k zakúpeniu licencie.

V praxi môžu nastať nasledovné situácie:

1. situácia – pôjde o obmedzený prevod práv, kde podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získava právo na použitie alebo povolenie na výkon práv za určitých podmienok, ktoré sú zmluvne presne špecifikované zvyčajne s vecným, časovým a teritoriálnym obmedzením. Úhrady za poskytnutie obmedzených práv k duševnému vlastníctvu sú potom považované za licenčné poplatky;
2. situácia – úplný prevod práv, kde podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získa majetkové a dispozičné práva k licenciám. Poskytovateľ práv stráca právo na ich používanie, právo udeliť ich tretej osobe užívanie a pod. V tomto prípade pôjde o predaj duševného vlastníctva vlastníkom.

Licenčné poplatky v účtovnej praxi sú najčastejšou a najproblematickejšou témou s tým, že nie vždy je upresnené, či ide o licenčné poplatky za použitie alebo právo na použitie softvéru. Z toho dôvodu je potrebné vychádzať z charakteru platby za zakúpenú licenciu, ktorá bude závisieť od toho, či podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získava obmedzený alebo úplný prevod práv k zakúpeným licenciám.

Obsah:

1. Dlhodobý nehmotný majetok z účtovného hľadiska

2. Účtovanie obstarania a ocenenia licencií

3. Odpisovanie licencií

4. Vyradenie licencií z účtovníctva – príklady

5. Zdaňovanie príjmov z predaja softvéru a oceniteľných práv (licencií) – zrážková daň – príklady

6. Rozsudky súdneho dvora

7. Záver

1. Dlhodobý nehmotný majetok z účtovného hľadiska

Podľa § 13 ods. 2 a 3 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva („ďalej len postupy účtovania PÚ“), dlhodobý nehmotný majetok musí spĺňať podmienky, ktorými sú:

1. doba použiteľnosti, resp. prevádz­ko­vo-­technické funkcie sú dlhšie ako 1 rok,
2. majetok je obstaraný odplatne alebo bol vytvorený vlastnou činnosťou s cieľom obchodovania,
3. vstupná cena majetku je vyššia ako 2 400 eur.

Dlhodobý nehmotný majetok, ktorý je odpísaný, t. j. jeho zostatková cena bude nulová a dôjde k zhodnoteniu majetku v sume vyššej ako 1 700 eur sumárne, v tom prípade sa bude odpisovať technické zhodnotenie z hodnoty zhodnotenia nehmotného majetku.

Podľa postupov účtovania PÚ sa upravuje postup účtovania v § 33 ods. 1, 3 až 5 a 7 o dlhodobom nehmotnom majetku, ktorý sa zaúčtuje v účtovej skupine 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, ktorý je:

• vytvorený vlastnou činnosťou a zaúčtuje sa na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a v prospech účtu 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku,
• nadobudnutý bezodplatne sa zaúčtuje sa na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období a účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov (pozri účtovanie dotácií v postupoch účtovania v PÚ),
• nadobudnutý bezodplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie, sa zaúčtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy,
• nadobudnutý štátnym podnikom delimitáciou, a účtuje sa na príslušný účet majetku a v prospech účtu 411 – Základné imanie,
• preradený z osobného užívania do podnikania, sa zaúčtuje sa na ťarchu účtu účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok a v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

Ak je súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovovanie hnuteľných predmetov, napríklad prototypov, modelov a vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, sledujú sa na samostatnom analytickom účte v zmysle § 34 postupov účtovania v PÚ.

Ak sa dlhodobý nehmotný majetok vytvára vlastnou činnosťou alternatívne, t. j. alternatívne projekty sú súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku, náklad je na všetky alternatívne riešenia.

Podľa § 37 ods. 1 až 15 postupov účtovania v PÚ sa dlhodobý nehmotný majetok účtuje na účtoch:

• 012 – Aktivované náklady na vývoj,
• 013 – Softvér (na tomto účte sa účtuje softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je obstaraný samostatne, nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenia alebo je vytvorený vlastnou činnosťou so zámerom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru),
• 014 – Oceniteľné práva – na tomto účte sa účtujú napríklad výrobno-technické poznatky – know-how, licencia, užívacie práva, právo ...