Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku zo strany člena štatutárneho orgánu II. časť

táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja č. APVV-18-0337

JUDr. Peter Šamko je sudca Krajského súdu v Bratislave, vykonáva funkciu predsedu trestnoprávneho kolégia, pôsobí ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie, ako člen Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR a ako člen skúšobného senátu Slovenskej advokátskej komory. Dosiaľ vydal tri monografie a desiatky článkov najmä v časopisoch Justičná revue a Zo súdnej praxe. Založil a vedie odborný elektronický časopis pravnelisty.sk

Páchateľom trestného činu je ten, kto naplnil všetky znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Z hľadiska daňového subjektu, ktorému daňový poradca poskytol poradenstvo ide v praxi spravidla o podozrenie zo spáchania trestného činu skrátenia dane podľa § 276 Tr. zák. (predstieranie nižšej daňovej povinnosti, než akú má daňový subjekt v skutočnosti) a daňového podvodu podľa § 277a Tr. zák. (neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane).

Povinnosťou štatutárneho orgánu daňového subjektu je postupovať pri plnení účtovných a daňových povinností s odbornou starostlivosťou. Pojem odborná starostlivosť zahŕňa povinnosť daňového subjektu konať profesionálne, čo však neznamená, že musí mať všetky znalosti o účtovných a daňových povinnostiach. Pokiaľ ich nemá, potom je povinný zabezpečiť si potrebnú odbornú pomoc špeciálne kvalifikovaného subjektu, napríklad daňového poradcu.k zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za daňové a účtovné záležitosti spoločnosti pozri bližšie Galandová, M.: Zodpovednosť členov štatutárnych orgánov a daňové a účtovné záležitosti spoločnosti, In: Havel, B., Žitňanská, L. (eds.) Fiduciární povinnosti orgánu společnosti na pomezí korporačního, insolvenčního a trestního práva. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2020, s. 121 a nasl.

Trestne stíhaný daňový subjekt, ktorému daňový poradca poskytol poradenstvo sa v trestnom konaní nezriedka obhajuje tak, že v daňovej problematike postupoval podľa odporúčaní, či odborného stanoviska daňového poradcu, a preto nezodpovedá za to, že došlo napríklad k skráteniu dane z dôvodu neuvedenia konkrétneho príjmu do daňového priznania, ktorý podliehal zdaneniu, či k neoprávnenému uplatňovaniu výdavku (nákladu), ktorý uplatňovaný byť nemal, respektíve k neoprávnenému odpočítaniu dane. Daňový subjekt, v rámci svojej obhajoby, takto „vťahuje“ do trestného konania daňového poradcu, na ktorého presúva prípadnú trestnú zodpovednosť za skrátenie dane, či daňový podvod.

Daňoví poradcovia sa tak často nevyhnú tomu, aby v trestnom konaní vypovedali v určitom procesnom postavení. Podľa okolností prípadu to je spravidla procesné postavenie svedka, avšak môže ísť aj o procesné postavenie obvineného. Daňoví poradcovia sa pritom zväčša ...