Trestná zodpovednosť právnických osôb

Autorka v danom príspevku rieši tému trestnej zodpovednosti právnických osôb. Článok pozostáva z troch podčlánkov. Hoci môže byť každý samostatný, uvádzame ich spolu pre komplexnosť danej problematiky.

Úvod do trestnej zodpovednosti právnických osôb je viac-menej teoreticko-práv­nou záležitosťou. Zároveň ponúka vstupný obraz do interných pomerov slovenského právneho poriadku, a to čo do rozsahu dôvodov zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ako aj jej implementácie a následných novelizácií a prináša čitateľovi kvalitnú východiskovú pozíciu pre orientáciu sa k výkladu obsahu samotného zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V II. časti sa autorka nevyhýba používaniu a výkladu základnej terminológie trestného práva, a to aj oproti téme trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Zámerom je práve pomocou takto zvoleného prístupu vytvoriť tzv. trestnoprávne minimum právnických osôb a súčasne manuál o hmotnoprávnych aspektoch trestnej zodpovednosti právnických osôb.

III. časť sa zaoberá posledným hmotnoprávnym aspektom trestnej zodpovednosti právnických osôb, a teda ich trestaním v rozsahu ukladania trestov a ochranných opatrení.

Obsah:

I. časť: Úvod

Vývoj právnej úpravy trestnej zodpovednosti PO na Slovensku

Zákon č. 91/2016 Z. z. a dôvody jeho zavedenia

II. časť: Hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR

Trestná zodpovednosť právneho nástupcu právnickej osoby

III. časť: Trestanie PO a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám

Sankcie pre PO

Tresty ukladané aj fyzickým osobám

Osobitosti trestného konania s právnickými osobami

Záver

I. časť: Úvod

Trestná zodpovednosť právnických osôb nie je v kontinentálnom právnom systéme a už vôbec nie v angloamerickom právnom systéme žiadnou novinkou. Kolískou inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb bola vo svojej podstate Veľká Británia, pravdepodobne preto, že práve Veľká Británia je aj miestom vzniku obchodných spoločností. Z Veľkej Británie tento inštitút,,presiakol“ do USA a Kanady, ako aj ostatných právnych systémov. V rámci kontinentálneho právneho systému sme síce určitý druh trestnej zodpovednosti – obcí, cechov, spolkov či náboženských spoločností poznali už v stredoveku, hoci existoval popri individuálnej trestnej zodpovednosti fyzických osôb ako prirodzeno-právny inštitút, ale objektívnym faktom naďalej zostáva, že v rámci kontinentálneho právneho systému sa so zavádzaním teórie právnických osôb, ako aj s jeho postupnou kodifikáciou a aplikáciou začalo až na prelome 19. a 20. storočia.

Pravdepodobne bolo tomu tak preto, že podstata trestnej zodpovednosti právnických osôb narúša základné zásady právnej kultúry kontinentálneho typu, predovšetkým striktne individuálny charakter trestnej zodpovednosti.

K dnešnému dňu je však už uplatňovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb neodmysliteľnou súčasťou veľkej väčšiny právnych poriadkov štátov EÚ ako dôsledok nielen vzrastajúcej trestnej činnosti, ale aj masívnych ekonomických, politických a spoločenských zmien, na ktoré je potrebné reagovať na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni.

Vývoj právnej úpravy trestnej zodpovednosti PO na Slovensku

Nutnosť zavedenia efektívneho modelu trestania právnických osôb za protiprávne konanie vyplynula v Slovenskej republike už z rokovaní o vstupe do Európskej únie. Slovenská republika sa pri rokovaniach o vstupe do Európskej únie zaviazala, že trestnú zodpovednosť právnických osôb zavedie až po vstupe do Európskej únie, a to v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005.¹⁾ Prvé legislatívne snahy o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa objavili už pri rekodifikácii trestného práva v roku 2005.

Súčasťou pôvodného návrhu Trestného zákona bola aj úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb a tvorila samostatnú hlavu trestného zákona s názvom,,trestná zodpovednosť právnických osôb“ a išlo o priamu trestnú zodpovednosť právnických osôb s konceptom pričítateľnosti. Podľa tohto návrhu zákona malo platiť, že právnická osoba mohla byť trestne zodpovedná za každý trestný čin, ak podľa osobitnej časti Trestného zákona páchateľom nemal byť špeciálny subjekt. Išlo o objektívnu trestnú zodpovednosť a právnickej osobe mohol byť uložený za protiprávne konanie trest alebo ochranné opatrenie (trest zrušenia právnickej osoby, trest prepadnutia majetku, trest zákazu vymedzenej činnosti, trest zákazu prijímania dotácie alebo ochranné opatrenie zhabanie veci alebo dohľad nad činnosťou právnickej osoby).²⁾

Následne došlo k prepracovaniu pôvodného návrhu Trestného zákona spomenutého v predchádzajúcom odseku tak, že katalóg trestných činov, ktoré mohla spáchať právnická osoba, bol taxatívny.

Ďalšie snahy o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb boli v SR zaznamenané v roku 2005, ako aj v roku 2006 (č. parlamentnej tlače 1523, 1507) a následne v roku 2007 (č. parlamentnej tlače 389), pričom vo všetkých prípadoch išlo o pokusy zavedenia modelu priamej trestnej zodpovednosti právnických osôb, avšak neúspešne.

K zavedeniu nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, resp. k zavedeniu tzv. pseudotrestnej zodpovednosti právnických osôb do nášho právneho poriadku došlo prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Trestný zákon.

Týmto zákonom boli zavedené ochranné opatrenia ako forma trestnoprávnej sankcie proti právnickým osobám, išlo o zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku.

Uloženie týchto ochranných opatrení nebolo podmienené obligatórnou previazanosťou na trestné stíhanie fyzickej osoby, ale bolo podmienené výlučne splnením podmienok podľa ustanovenia § 83a Trestného zákona a podľa ustanovenia § 83b Trestného zákona vo vtedy platnom znení.

Z formálno-právneho hľadiska teda určite nemožno hovoriť o zavedení trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Označeným zákonom došlo jednak k naplneniu požiadavky uznať inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb ako taký a ďalej v tejto súvislosti išlo aj o zavedenie istého druhu sankcií, ktoré by mali určitý trestnoprávny charakter. Označená právna úprava bola však obsolentná, keďže prostredníctvom nej od nadobudnutia účinnosti zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný

zákon, do nadobudnutia účinnosti zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (1. 7. 2016) nebola postihnutá vôbec žiadna právnická osoba.

Zákon č. 91/2016 Z. z. a dôvody jeho zavedenia

V Dôvodovej správe k zákonu č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa uvádza, že okrem iného je dôvodom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike osobitným zákonom aj splnenie záväzkov našej republiky na úrovni medzinárodnej, ako aj úrovni európskej.³⁾

Otázka potreby zakotvenia trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky sa stala aktuálnou aj v súvislosti s novými spoločenskými a ekonomickými pomermi a javmi, akými boli a sú rozvoj nových ekonomických a právnych vzťahov v hospodárstve, globalizácia ekonomiky, snaha dosahovať čo najväčšie zisky aj za cenu porušovania zákonov, skrývanie sa fyzických osôb za činnosť právnických osôb, množiace sa stále závažnejšie delikty právnických osôb a podobne, prinášajúce tak nové kriminálne javy.⁴⁾

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb,⁵⁾ ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2016, je výrazom zavedenia modelu pravej trestnej zodpovednosti osadený na koncepte pričítateľnosti do nášho právneho poriadku a súčasne predstavuje aj prelomenie historickoprávnej zásady kontinentálneho právneho systému – individuálnej trestnej zodpovednosti.

Upravuje nielen hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb (napr. § 2 – § 20a zákona č. 91/2016 Z. z.), ale aj niektoré procesnoprávne aspekty trestného konania (napr. § 21 – § 29 zákona č. 91/2016 Z. z.), kde právnické osoby vystupujú v pozícii obvineného.

Tak ako bolo naznačené zhora, dynamika páchania trestnej činnosti ako odozva na spoločensko-ekonomickú situáciu či trendy priniesla aj v rámci zákona č. 91/2016 Z. z. potrebu rozšírenia katalógu trestných činov taxatívne uvedených v ustanovení § 3 tohto zákona:

• novelou zákona č. 316/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2017, sa doplnila do pôvodného taxatívneho katalógu trestných činov ďalšie trestné činy, pri ktorých možno uplatniť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Išlo napr. o trestné činy ako podvod, úverový podvod, kapitálový podvod, subvenčný podvod, poisťovací podvod alebo aj machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a ďalšie,
• zákonom č. 161/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2018, bol opakovane rozšírený katalóg ...