Obsah:
1. Úvod
2. Skutkový stav
3. Posúdenie závislosti
3.1 Komentár k problematike závislých osôb
4. Analýza porovnateľnosti
4.1 Komentár k agregovaniu transakcií
4.2 Komentár k rozpätiu hodnôt
5. Metóda transferového oceňovania
5.1 Komentár k metódam transferového oceňovania
6. Zhrnutie
1. Úvod
Transferové oceňovanie je už pomerne dlhé obdobie významnou daňovou témou, a to tak pre správcov dane, ako aj pre samotné daňové subjekty. Uvedené je zvýrazňované počtom daňových kontrol v oblasti transferových cien, čo vyžaduje od daňových subjektov prípravu v podobe priebežného vedenia dokumentácie o transferovom oceňovaní a konfrontovaní vlastných cien a podmienok v transakciách so závislými osobami s princípom nezávislého vzťahu. Daňová relevancia tejto problematiky je daná predovšetkým úzkym vzťahom transferových cien medzi závislými osobami a základom dane týchto daňových subjektov, s čím súvisí záujem štátu na zabezpečení dostatočného výnosu dane z príjmov, ako aj záujem daňových subjektov na minimalizácii ich daňových povinností. Tieto prirodzene protichodné záujmy sú adresované právnou úpravou transferového oceňovania, ktorá má zabezpečiť rámec pravidiel umožňujúcich stanovenie transferových cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
POZNÁMKA:
Kým princíp nezávislého vzťahu bol v slovenskom daňovom práve zakotvený už od vzniku Slovenskej republiky, zvýšený záujem zákonodarcu, ako aj finančnej správy o túto problematiku je možné pozorovať predovšetkým od roku 2009. Upravené ustanovenie § 18 zákona o dani z príjmov (so zakotvením povinnosti viesť dokumentáciu), ako aj usmernenie ministerstva z roku 2009 o obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom sa prvýkrát použilo za zdaňovacie obdobia začínajúce 1. januárom 2009.
Týmto sa stanovil základný právny rámec slovenského režimu transferového oceňovania a vytvorili sa predpoklady pre praktické uplatňovanie medzinárodne uznávaného princípu nezávislého vzťahu. S uvedeným je nerozlučne spojená otázka vymedzenia obsahu princípu nezávislého vzťahu a k tomu prináležiacej dokumentácie o transferovom oceňovaní. V tomto patrí dôležité miesto uplatňovaniu smernice OECD o transferovom oceňovaní.
Osobitný a pre daňovú a právnu prax veľmi cenný pohľad na problematiku transferového oceňovania prinášajú nesporne rozhodnutia správnych súdov, ktoré nasvecujú uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu z pohľadu posudzovania zákonnosti postupu daňových orgánov. Pre daňové subjekty tak načrtávajú prípustnosť širokej škály prístupov k daňovej obhajobe, pričom súčasne konfrontujú správcov dane s požiadavkami zákonnosti a ústavnosti ich postupu.
V tomto príspevku ponúkame rozbor rozsudku Správneho súdu v Košiciach, sp. zn. KE-7S/148/2020, zo dňa 18. 4. 2024. Ide o prvostupňové rozhodnutie správneho súdu, ktoré však nebolo napadnuté opravnými prostriedkami. Po základnom rozbore skutkového stavu ponúkame štruktúrovaný rozbor argumentácie správneho súdu k jednotlivých nosným častiam metodiky transferového oceňovania, ktorý dopĺňame vlastným autorským komentárom.
2. Skutkový stav
Okolnosti prípadu sa týkali slovenskej obchodnej spoločnosti so zahraničnou účasťou, ktorej daňový úrad podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane a určil rozdiel v sume daňovej straty na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012.
POZNÁMKA:
V nadväznosti na vykonanú daňovú kontrolu správca dane prvostupňovým rozhodnutím upravil daňovým subjektom vykázaný základ dane v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 a § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „ZDP“) o sumu 2 458 414,42 eura, t. j. o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi závislými osobami líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.
Predmetom podnikania daňového subjektu bola výroba komponentov motora a prevodovky automobilov a hlavnými produktmi boli napr. škrtiace klapky (TB), senzor polohy škrtiacej klapky (TPS) a vysokotlakové palivové čerpadlá (GDI). Podnikateľskú činnosť vykonával prostredníctvom svojho výrobného závodu v priemyselnom parku v SR. Materskou spoločnosťou daňového subjektu bola obchodná spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte EÚ a jej podiel na daňovom subjekte bol 100 %.
POZNÁMKA:
Táto zahraničná spoločnosť bola rovnako aj materskou spoločnosťou celej skupiny zahraničných závislých osôb. Kontrolované transakcie daňového subjektu zahŕňali nákladové úroky z úverového financovania, vedenie účtovníctva, nákup majetku, vyslanie zamestnancov, predaj vlastných výrobkov a predaj tzv. toolingu.
Správca dane vo svojom rozhodnutí porovnal metódu následného predaja, metódu zvýšených nákladov a metódu čistého obchodného rozpätia, ktorých použitie deklaroval daňový subjekt v predloženej transferovej dokumentácii, a uviedol dôvody, prečo zvolil ako najvhodnejšiu metódu na zhodnotenie princípu uplatňovania nezávislých cien pri transakciách ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies