Stravovanie zamestnancov

Podnikateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov, bez rozdielu, či je fyzická osoba alebo právnická osoba, má povinnosť podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v blízkom okolí.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, ktorí odpracovali viac ako 4 hodiny v rámci jednej zmeny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Zamestnávateľ má aj povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac do výšky sumy 55 % stravného pri trvaní pracovnej cesty 5 až 12 hodín.

Túto povinnosť nemá zamestnávateľ voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Nesplnenie povinnosti poskytovať zamestnancom stravovanie je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie predpisov uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 33 000 €.

Úlohou príspevku je poskytnúť podnikateľom – zamestnávateľom, prehľad o tom, na čo majú ich zamestnanci nárok pri stravovaní a ako a do akej výšky môžu vynaložené výdavky započítať ako výdavky daňové.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Každý podnikateľ (ďalej aj zamestnávateľ), ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý plní zákonom ustanovené podmienky pre vznik nároku na stravné, je povinný zabezpečiť zamestnancovi stravovanie.

Zamestnávateľ má v oblasti stravovania zamestnancov dve základné povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z ustanovení ZP:

• zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie a
• prispievať zamestnancom na ich stravovanie.

Podmienky pre vznik nároku na stravovanie

Nárok zamestnanca na poskytnutie stravovania vzniká:

• ak pracuje na základe uzavretej pracovnej zmluvy,
• ak v rámci jednej zmeny vykonáva svoju prácu dlhšie ako 4 hodiny,
• bez ohľadu na to, či pracuje na riadny alebo kratší pracovný úväzok,
• bez ohľadu na to, či pracuje na jednu alebo viac zmien.

Zabezpečenie stravovania

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce má podnikateľ – zamestnávateľ, povinnosť zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.

Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak:

• sú zamestnanci na pracovnej ceste, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny,
• ide o zamestnancov pri ...