Spoločnosť v kríze a okolnosť vylučujúca protiprávnosť podľa § 28 ods. 1 Trestného zákona

Túto prácu podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja č. APVV-18-0337

JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave
predseda trestnoprávneho kolégia na krajskom súde
pôsobí ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie, člen Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR a ako člen skúšobného senátu Slovenskej advokátskej komory
založil a vedie odborný elektronický časopis pravnelisty.sk

Podnikateľský subjekt má zákonom stanovenú povinnosť predchádzať úpadku, pričom ak je v kríze má povinnosť uskutočniť záchranné opatrenia v takom rozsahu a v takom časovom horizonte, aby krízový stav (hrozbu úpadku) odvrátil. Táto povinnosť mu vyplýva tak z § 67b ObZ (ďalej len ObZ), podľa ktorého štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie, ako aj z § 4 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon o konkurze), podľa ktorého ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. K uvedenej problematike pozri aj Šamko, P.: Zodpovednosť za spôsobenie konkurzu (úpadku) a súvisiace protiprávne konanie z pohľadu trestného práva, In: Havel, B., Žitňanská, L. (eds.) Fiduciární povinnosti orgánu společnosti na pomezí korporačního, insolvenčního a trestního práva. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2020, s. 199

Tieto zákonné ustanovenia často kolidujú s rôznymi skutkovými podstatami trestných činov a to spravidla podľa toho, k akému záchrannému opatreniu sa štatutárny orgán podnikateľského subjektu rozhodne (napríklad šetrenie na mzdách zamestnancov, pozdržanie odvádzania, či platenia povinných platieb – daní, či odvodov, presuny majetku podnikateľského subjektu na iné osoby, či v rámci konsolidovaného celku a podobne). Rovnako tak môže byť z trestnoprávneho hľadiska významným (napríklad pri posudzovaní subjektívnej stránky), či záchranné opatrenia na odvrátenie krízy sú plne v kompetencii štatutárneho orgánu podnikateľského subjektu, respektíve aj alebo len iných osôb, napríklad ovládajúcich osôb podnikateľského subjektu, ktorý je v kríze (§ 66aa ObZ).

Trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Napriek tomu, že vyrovnacie konanie slovenský právny poriadok nepozná od roku 2006, podľa Trestného zákona ho možno aj naďalej mariť

V prvom rade je nutné uviesť, že Trestný zákon (ďalej len TrZ) neveľmi dbá na povinnosti podnikateľského subjektu v zmysle § 67b ObZ, ktoré sa týkajú nielen podnikateľských subjektov, ktorým úpadok hrozí, ale aj subjektov, ktoré už sú v úpadku, pretože obsahuje skutkovú podstatu trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) TrZ. Táto skutková podstata formálne neguje zákonné povinnosti podnikateľského subjektu podľa § 67b ObZ, pretože postihuje úmyselné neplnenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Plnenie tejto povinnosti ...