Špecifiká zásob v podvojnom účtovníctve vo väzbe na osobitné predpisy

Obsah:

Úvod

1. Materiál

1. 1 Náhradné diely

1. 2 Alternatívy účtovania pri nevratných obaloch

1. 3 Účtovanie vratných (zálohovaných) obalov

2. Požadovaná forma analytickej evidencie zásob

3. Podsúvahová evidencia – zásoby

4. Príklad účtovania konsignačného skladu

5. Účtovanie zásob spôsobom A a spôsobom B

5. 1 Spôsob A účtovania zásob

5. 1. 1 Špecifiká pri samostatných hnuteľných veciach

5. 2 Spôsob B účtovania zásob

6. Tovar

7. Oceňovanie prírastku zásob

8. Oceňovanie úbytku zásob rovnakého druhu

9. Opravné položky k zásobám materiálu a tovaru

10. Daňový aspekt k vyradeniu tovaru

10.1. Príklad na normy prirodzených úbytkov

Záverečné zhrnutie

OTESTUJTE SA: Špecifiká zásob v podvojnom účtovníctve vo väzbe na osobitné predpisy

Zásoby v účtovnej jednotke predstavujú hmotné aktíva, ktoré sa vykazujú v súvahe. Sú špecifické v tom, že nie sú určené na dlhodobé používanie. Firmy sa snažia maloobrátkové zásoby predať aj pod cenu.

Zásoby sú súčasťou obežného majetku a ich obstarávaciu cenu (ak sú nakupované), resp. ich vlastné náklady (ak sú vytvorené vo vlastnej réžii) tvorí často viacero zložiek.

Pri nakupovaných zásobách je to najčastejšie preprava, balné, pričom pri vyprodukovaných zásobách vlastnej výroby je potrebné zohľadniť položky kalkulačného vzorca.

Ocenenie sa upravuje opravnými položkami, ak je účtovná hodnota zásob vyššia ako hodnota, za ktorú by sa mohli predať.

Stanovujú sa normy prirodzených úbytkov, ak účtovná jednotka má vypracované dôsledné sledovanie z minulých období, resp. ak toto sledovanie má možnosť uplatniť vzhľadom na charakter a rozsah ekonomických aktivít. Vtedy sa totiž stanoví určité percento prirodzených úbytkov alebo stratného v maloobchode (zvyčajne pri inventarizácii) a hodnotové vyjadrenie v eurách predstavuje daňovo uznaný náklad.

Zásoby spadajú pod krátkodobý finančný majetok.

Ich členenie, ktoré vyplýva z § 17 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, je nasledovné:

V tomto príspevku sa budeme bližšie zaoberať nakupovanými zásobami, a to materiálom a tovarom, hoci sa v praxi nakupujú aj zvieratá, ale i nedokončená výroba a polotovary vlastnej výroby. Nedokončenú výrobu si zanalyzujeme v ďalšom čísle.

Materiál

Ide o typ zásob, a teda druh obežného majetku, ktorý môže byť priamy alebo nepriamy z pohľadu vnútropodnikového členenia. Táto charakteristika je potom dôležitá pre stanovenie vlastných nákladov zásob vlastnej výroby. Nakupovaný materiál sa oceňuje obstarávacou cenou, nadobudnutý bezodplatne zas reálnou hodnotou. Účty, ktoré sa v spojitosti s materiálom v podvojnom účtovníctve používajú:

Materiál môže byť surovinou, pomocnou látkou, prevádzkovou látkou, náhradným dielom alebo obalom. Patrí sem však aj hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná hodnote 1 700 eur alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku.

1. Surovina, resp. základný materiál tvorí podstatu výrobku (múka, vajcia v pekárenskom priemysle, plech, plast vo výrobnom odvetví atď.).
2. Pomocná látka je hmota, ktorá prechádza priamo do výrobku, netvorí však jeho podstatu (kypriaci prášok v pekárenskom priemysle, laky a povrchové nátery na výrobky pri výrobnom procese v strojárstve atď.).
3. Prevádzková látka je zas nutná na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad čistiace prostriedky, mazadlá, palivo.
4. Náhradný diel je predmet určený na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu. Účtuje sa vždy ako zásoba i napriek skutočnosti, že by hodnota presiahla 1 700 eur. Iný prístup má však IFRS účtovníctvo, kedy o náhradnom diele môže účtovná jednotka účtovať ako o dlhodobom hmotnom majetku.

5. Obal chráni pred poškodením zásob. Ide o typické príklady vriec, kartónov, fliaš používaných na prepravu výrobkov, resp. tovaru k odberateľovi. O obaloch sa však účtuje, ak slúžia na ochranu a dopravu nielen tovaru a výrobkov, ale i nakúpeného materiálu a aj v prípade, ak sa nevratné obaly dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom. Vratný obal, ktorého ocenenie je vyššie ako 1 700 € a predpokladaná doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok, môže účtovná jednotka na základe vlastného rozhodnutia považovať za dlhodobý hmotný majetok.

Alternatívy účtovania pri nevratných obaloch:

• Nevratné obaly u dodávateľa dodávané odberateľovi spolu s predávaným obsahom tvoria súčasť predajnej ceny tovaru alebo výrobkov a účtujú sa ako výnos na 60x. Na faktúre sa zvyčajne preto ani oddelene nevykazujú (neplatí to však vždy). Vydané obaly zo skladu sa účtujú priamo do spotreby na účet 501 – Spotreba materiálu.
• Nevratné obaly u odberateľa sú súčasťou obstarávacej ceny materiálu na účte 112, respektíve tovaru na účte 132. V praxi môžu nastať situácie, že po vyprázdnení nakupovanej zásoby ostane obal, ktorý sa buď môže použiť vo vnútri účtovnej jednotky, alebo sa dá predať. V takomto prípade je možné tieto obaly prijať na sklad v ocenení ich tzv. úžitkovej hodnoty. Účtovná jednotka si hodnotu stanoví odborným odhadom. Nevratné obaly prevzaté s dlhodobým hmotným majetkom sú súčasťou ocenenia obstaraného hmotného majetku na účte 042. V praxi sa uplatňuje i princíp účtovania na 542/642, pretože niektoré účtovné jednotky transakcie s obalmi vnímajú ako predaj materiálu. V zásade platí: nákup obalov – účet 501, predaj obalov – účet 542.