Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 29. novembra 2017 v právnej veci Conley King proti The Sash Window Workshop Ltd., Richardovi Dollarovi – priznanie dovolenky samostatne zárobkovo činným osobám

Budeme sa venovať rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci King verzus The Sash Window Workshop Ltd., ktorá svojím výrokom, dá sa povedať, v značnej miere rozvírila hladinu pokojného podnikateľského prostredia.
Predmetom uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je totiž otázka poskytovania dovolenky osobám pracujúcim ako samostatne zárobkovo činné osoby, náhrady za nevyčerpanú dovolenku, prenášania dovolenky a v neposlednom rade i postavenia a zaradenia osôb vykonávajúcich činnosti vykazujúce znaky závislej práce do polohy samostatne zárobkovo činných osôb práve s cieľom vyhnúť sa povinnostiam zamestnávateľa a benefitom zamestnanca z pozície pracovnoprávnych vzťahov.

Na úvod si popíšeme skutkový stav vo veci samej.

Pán King pracoval pre spoločnosť The Sash Window Workshop Ltd. (v texte ďalej len „spoločnosť“) na základe zmluvy samostatne zárobkovo činnej osoby platenej len vo forme provízií, a to do 1. júna 1999 až do svojho odchodu do starobného dôchodku 6. októbra 2012. V súlade s týmto statusom a touto zmluvou, ak si čerpal „dovolenku“, nebol počas tohto obdobia spoločnosťou platený (odmeňovaný).

Na konci pracovného pomeru požiadal pán King spoločnosť, ako svojho zamestnávateľa, o vyplatenie finančnej náhrady za dni dovolenky za kalendárny rok, ktoré si jednak vyčerpal a neboli mu nahradené a ktoré si jednak nevyčerpal, pričom zodpovedali celému obdobiu, počas ktorého pracoval, t. j. od 1. júna 1999 do 6. októbra 2012. Spoločnosť mu odmietla vyhovieť z dôvodu, že mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Pán King preto podal žalobu na príslušný Employment Tribunal, čo je pracovný súd v Spojenom kráľovstve (ďalej v texte len „pracovný súd“).

Tento pracovný súd rozlíšil tri kategórie dovolenky za kalendárny rok, pričom pri všetkých troch je nesporné, že za žiadnu z nich nebola poskytnutá náhrada. Nebola poskytnutá náhrada za:

1. dovolenku typu 1 – ktorá zodpovedá dovolenke, na ktorú vzniklo právo, no nebola vyčerpaná do momentu skončenia pracovného pomeru v poslednom referenčnom roku (2012 – 2013),
2. dovolenku typu 2 – ktorá zodpovedá dňom skutočne vyčerpanej dovolenky v rokoch 1999 až 2012, za ktorú mu nebola poskytnutá žiadna náhrada,
3. dovolenku typu 3 – ktorá zodpovedá dovolenke, na ktorú vzniklo právo, no nebola vyčerpaná počas celého obdobia pracovného pomeru pána Kinga.

Vo svojom rozhodnutí pracovný súd uviedol taktiež zásadnú vec, a to že pán King mal byť považovaný za „pracovníka“ v zmysle smernice 2003/88 a že mu vznikol nárok na ...