Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v prípade ich neprimeranosti k pohľadávke

doc. JUDr. Alexandra LÖWY, PhD. LLM
pôsobí na Právnickej fakulte UK na Katedre občianskeho práva
ako advokátka sa zameriava najmä na problematiku civilného sporového a mimosporového práva a problematiku exekúcií
podieľa sa na vzdelávaní v rámci Slovenskej advokátskej komory, Slovenskej notárskej komory a Slovenskej exekučnej komory
autorka viacerých publikácií a odborných článkov

Mgr. Viliam PONIŠT, PhD.
pôsobil na Krajskom súde v Žiline, najskôr na správnom a následne na civilnom oddelení ako vyšší súdny úradník a neskôr ako asistent predsedu občianskoprávneho kolégia
popri práci na súde absolvoval doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave
od roku 2019 pracuje v Národnej banke Slovenska.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je zavŕšením celého sporu. Hoci sa tomuto rozhodovaniu prikladá menší význam ako rozhodovaniu vo veci samej (čo je celkom legitímne) aj v prípade rozhodovania o náhrade trov konania môžu vzniknúť a vznikajú pomerne zaujímavé situácie. Často práve rozhodnutie o trovách konania, ktoré vybočuje zo zaužívanej predstavy je predmetom odvolania bez toho, aby bol napadnutý aj výrok vo veci samej. V zásade platí (súdmi ustálené), že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania je poskytnúť úspešnému (zásada úspechu) náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel vynaložiť, pričom, ak by tu neexistovalo súdne konanie nebolo by to nutné.
Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, okrem toho, že súd by mal rozhodovať o náhrade trov konania prioritne podľa zásady úspechu (prípadne zásady zavinenia zastavenia), má možnosť modifikovať náhradu trov konania rôznymi spôsobmi v rôznych situáciách. Ide o aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. Predmetné ustanovenie by malo slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania/strany sporu. O to viac je uvedené pravdivé v prípade, ak samotné trovy by mali byť vzhľadom na všetky okolnosti neprimerane vysoké vo vzťahu k samotnej pohľadávke. Predkladaný článok rozoberá práve možnosti súdu ako postupovať v prípade, ak sa javí, že trovy úspešnej strany sú neprimerane vysoké.

1. Úvod

Právna úprava trov konania po rekodifikácií dospela spomedzi ostatných inštitútov civilného procesu k najzásadnejším zmenám. Napriek opakovanému dôrazu rekodifikačnej komisie, že Civilný sporový poriadok nie je prepisom Občianskeho súdneho poriadku, môžeme nachádzať niektoré ustanovenia totožného znenia, čo ale v zmysle celej koncepcie rekodifikovaného CSP nemusí znamenať aj ich interpretačnú totožnosť. V tomto smere už zrejme zľudovela metafora prof. Števčeka, pri porovnaní nesprávnosti interpretácie OSP a CSP, s analógiou na rekonštrukciu hotela Krym v Bratislave.

Dôvody neustálej snahy vracať sa k starej právnej úprave, t. j. v právnej úprave obsiahnutej v OSP, a zároveň používať interpretáciu ustanovení tohto zákona, prípadne podrobovať kritike to, že určité ustanovenia CSP na rozdiel od OSP tento zákon neobsahuje môže viesť k nie presným resp. skresleným záverom.

Autori sa nedávno stretli s dôrazom na nedostatok CSP v absencii § 150 o. 2 OSP, ako aj to, že absencia predmetného ...