Po sérii príspevkov, ktoré sa venovali osobitostiam zdaňovania daňou z príjmov fyzických osôb v kontexte rozhodovacej činnosti SD EÚ, sa v tomto príspevku venujeme rozhodovacej činnosti Súdneho dvora v oblasti dane z príjmov právnických osôb. Predmetom nášho záujmu je nedávne rozhodnutie (rozsudok SD EÚ zo 17. mája 2017), ktoré bolo zamerané na osobitné formy zdanenia právnických osôb idúce nad rámec základného daňového režimu, a to z pohľadu súladu takéhoto režimu s primárnym právom EÚ a so sekundárnym právom EÚ. V tomto ohľade ponúka rozoberané rozhodnutie zaujímavé spojenie viacerých na seba nadväzujúcich právnych otázok týkajúcich sa okrem iného tiež správneho metodologického uplatňovania jednotlivých ustanovení práva EÚ.
Ako už bolo v minulosti na tomto mieste viackrát zvýraznené, východiskom vzťahu práva EÚ a vnútroštátneho daňového práva je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ skutočnosť, že aj keď oblasť priamych daní patrí do právomoci členských štátov, tieto ju musia vykonávať v súlade s právom Európskej únie (napr. rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21; zo 16. júla 1998, ICI, C-264/96, Zb. s. I-4695, bod 19, a z 23. februára 2006, Keller Holding, C-471/04, Zb. s. I-2107, bod 28). Predovšetkým sa štáty musia zdržať takého zásahu, ktorý by bol diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti (pozri tiež rozsudky z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, Zb. s. I-2493, bod 16; z 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland, C-311/97, Zb. s. I-2651, bod 19, a z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, bod 37). Tieto základné východiská je potrebné uplatniť aj na problematiku zdaňovania príjmov právnických osôb.
Význam rozhodnutí SD EÚ je možné z pohľadu priamych daní vnímať na podklade rôznych aspektov. V prvom rade je to vyjadrenie konkrétneho daňovoprávneho inštitútu a skúmanie jeho právnych následkov v kontexte primárneho a sekundárneho práva EÚ.
Navyše, rozhodnutia SD EÚ sa vyznačujú aj svojím významom pre stanovenie správneho metodologického postupu pri posudzovaní súladu vnútroštátnej právnej úpravy s právom EÚ. V tomto ohľade predstavujú rozhodnutia SD EÚ dôležitý prameň práva EÚ, ktorého význam prekračuje hranice konkrétneho daňovoprávneho inštitútu a umožňujú poznanie správneho nazerania na funkcionalitu práva EÚ v jeho väzbe na vnútroštátnu normotvorbu. V praktickom vyjadrení vyššie uvedené znamená, že význam rozhodnutí SD EÚ je možné vidieť aj v tých prerokovaných ...