Rekodifikácia civilného procesného práva: Dokazovanie

I. Civilný sporový poriadok

Zmeny procesných pravidiel sporového konania sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania, ktorý je s účinnosťou od 1. 7. 2016 upravený v samostatnej štvrtej hlave druhej časti CSP (§ 185 až § 211 CSP). V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch.

Osobitne je potrebné zdôrazniť, že proces dokazovania bezprostredne súvisí s koncentráciou sporového konania, a to ako zákonnou, tak aj sudcovskou (k tomu v rámci tejto rubriky pozri Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2016).

Rozhodnutie o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov bude v konaní vykonaný, ostáva vo výlučnej kompetencii súdu (§ 185 ods. 1 CSP). Súčasne sa v § 220 ods. 2 CSP precizuje povinnosť súdu špecifikovať v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho práva. Osobitne je táto otázka upravená na účely sporov s ochranou slabšej strany, v ktorých môže súd vykonať dôkaz aj bez návrhu, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295, § 311 a § 319 CSP).

Pri zisťovaní skutkového stavu vychádza súd naďalej zo zhodných tvrdení strán, pokiaľ neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súčasne platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné; pričom účinnosť popretia skutkových tvrdení je podmienená uvedením vlastných tvrdení o relevantných skutkových okolnostiach (§ 151 CSP). Ak dôjde medzi stranami k dohode v tvrdeniach o určitých skutočnostiach, na dodatočné zmeny v týchto tvrdeniach súd už neprihliada (§ 186 ods. 2 CSP).

V rámci procesu vykonávania a hodnotenia dôkazov, ako aj plnenia tzv. edičnej a informačnej povinnosti, nedochádza k ...