Quo vadis, Cannabis? (Ne)ústavnosť trestov hroziacich konzumentom marihuany

Mgr. Jana ČipkováTento príspevok odráža súkromné názory autorky a nemusí sa zhodovať s postojom spoločnosti, pre ktorú autorka pracuje. Za vecné či štylistické pripomienky sa tiež žiada poďakovať Mgr. Richardovi Mackovi, ktorý bude v (rovnako a viac zaujímavých) úvahách pokračovať formou samostatného príspevku. je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobila ako advokátska koncipientka so zameraním na civilné spory a trestné právo. V súčasnosti pracuje pre česko-slovenskú advokátsku kanceláriu s medzinárodným presahom.

Prieskum ústavnosti trestov v sebe nesie zvláštne napätie. Na jednej strane je trestná politika silnou doménou demokraticky voleného parlamentu. Na strane druhej je nepodmienečný trest odňatia slobody (ďalej len „NTOS“) najsilnejším zásahom do ľudskej slobody.Odlišné (paralelné) stanovisko sudcu JUDr. Lajosa Mészárosa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/09 zo dňa 02. 11. 2011. V teórii a praxi je preto dobre známe, že NTOS sa má ukladať len v typovo najzávažnejších prípadoch. Je takým prípadom napríklad konzument marihuany (po predchádzajúcom odsúdení) sankcionovaný podľa § 172 ods. 2 TZ SR? Alebo je koncepcia trestných sadzieb sama osebe v absolútnom rozpore s objektívnou nevyhnutnosťou demokratickej spoločnosti, čím neprimerane zasahuje do hodnôt slobody a ľudskej dôstojnosti?

(A) Úvod

Podľa Immanuela Kanta sme racionálne a morálne bytosti, ktoré majú potenciál rozlišovať „správne“ a „nesprávne“ sami. Ak to štát urobí za nás, popiera tým úctu k našej autonómii. Prenesenie Kantovej filozofie do rámca protidrogovej politiky – formou dekriminalizácie či legalizácie marihuany – je základným ohnivkom diskusie, na ktorej sa nezhodneme. Na druhej strane, diverzita názorov obohacuje, ak nie je imúnna voči prienikom. Za jeden z nich považujme premisu, že v demokratickej spoločnosti je sloboda rozhodovaniaSloboda rozhodovania je imanentnou súčasťou všeobecného osobnostného práva konštituovaného ako právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy v spojení so základnými právami podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy. (II. ÚS 19/97, II. ÚS 7/99, II. ÚS 16/99). úzko spojená so zodpovednosťou. A demokracia, v ktorej by sa mala zodpovednosť vynucovať hrubo neproporcionálnym trestom nie je dobrou demokraciou.

Právny postih, ktorý sa uplatňuje voči užívateľom rekreačnej marihuany (ďalej len „marihuana“Všeobecný pojem „marihuana“ je používaný vo vzťahu k časti rastliny Cannabis sativa s vyšším obsahom účinnej látky THC. alebo „sušené konope“), zostáva v rámci EÚ, ako i celosvetovo, v jurisdikcii jednotlivých štátov. Medzinárodne silným signálom je vyradenie kanabisu z klasifikácie podľa zoznamu IV Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961, t. j. zo zoznamu najnebezpečnejších drog, na ktorom kanabis figuroval spolu s heroínom či syntetickými opioidmi.Vyradenie zo zoznamu IV znamená medzinárodné uznanie užívania kanabisu na lekárske účely, predikuje menej prísne kontrolné opatrenia, vysiela pre štáty signál diferencovania medzi kanabisom na jednej strane a „najnebezpečnejšími drogami“ na strane druhej, no v žiadnom prípade neznamená jeho rekreačnú akceptáciu. Kanabis zostáva súčasťou vysoko návykových látok podľa zoznamu I Jednotného dohovoru OSN. Prebúdza sa aj slovenská vládna väčšina, ktorá deklaruje prípravu konkrétneho návrhu zákona s cieľom zmierniť tresty za držbu marihuany.DenníkN. Zníženie drakonických trestov za držanie marihuany ide na koaličnú radu, obvineným svitá malá nádej [online]. Dostupné na: https://dennikn.sk/2348317/znizenie-drakonickych-trestov-za-drzanie-marihuany-ide-na-koalicnu-radu-obvinenym-svita-mala-nadej/.

(B) Legalizácia, ...