Prísnejšie povinnosti konateľov od 1. januára 2018

1. Rozhodnutie o vylúčení rozširuje svoju pôsobnosť mimo súdy

Základným pravidlom pri určovaní zákazu výkonu funkcie pre budúce obdobie, ktoré sa doteraz aplikovalo voči osobám zapísaným ako členov štatutárnych orgánov, teda aj voči konateľom, bola skutočnosť, že k takémuto kroku mohlo dôjsť iba na základe rozhodnutia súdu. Jedine súd bol oprávnený určiť, že konateľ nesmie po dobu troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti takéhoto vylúčenia vykonávať funkciu konateľa (§ 13a Obchodného zákonníka). Tento model sa zachováva, avšak dochádza k rozšíreniu oprávnenia na vydanie rozhodnutia o vylúčení aj na iné štátne orgány.

Ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto zmeny sa takéto konanie priamo nezavádza, ale je dôvodné predpokladať, že pri budúcich novelách daňových zákonov sa najmä pre správcu dane takéto oprávnenie vytvorí. Nie je však vylúčené a už teraz to slovenský zákonodarca predpokladá, aby sa napríklad porušenie povinností v oblasti daní, ciel alebo aj zamestnanosti v budúcnosti trestalo vylúčením v správnom konaní. V takom prípade platí jediná zásada, a to preskúmateľnosť rozhodnutia iného orgánu ako súdu o vylúčení, a to práve zo strany súdu. Právoplatne vylúčený konateľ z práva zastávať túto funkciu, napríklad titulom rozhodnutia daňového úradu, bude mať možnosť nechať toto vylúčenie preskúmať súdom. Až súd definitívne buď vylúčenie potvrdí, alebo ho môže zrušiť a tým konateľovi zachovať možnosť aj naďalej o takúto funkciu sa uchádzať a zastávať ju.

Novelou Obchodného zákonníka dochádza aj k prepojeniu s konkurzným konaním. Ak totiž bude vydaný rozsudok, ktorým súd uloží konateľovi ako osobe povinnej na vyhlásenie konkurzu povinnosť zodpovedať veriteľom za škodu práve z dôvodu, že návrh na konkurz nepodal, bude aj takýto ...