Princíp subsidiarity určovacej žaloby 1. časť

JUDr. Katarína Gešková, PhD. pôsobí na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde vyučuje a vedecky sa venuje oblasti civilného procesu. Jej profesnou vášňou sú pravidlá konania pred všeobecnými súdmi prevažne v súkromných sporoch. Zameriava sa aj na oblasť právnického písomného prejavu a na etické dilemy v civilnom procese. Jej práca má presah aj do zahraničia, pracuje na rôznych grantových programoch, aktívne publikuje a styk s praxou udržuje ako advokátka. Pôsobí aj na Ústavnom súde SR ako externá poradkyňa.

Princíp subsidiarity určovacej žaloby vyjadruje pravidlo, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Určovacia žaloba je tak akýmsi druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu. Tento princíp je prítomný aj v našej súdnej praxi, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a má len čisto interpretačný charakter.

Príspevok analyzuje účel princípu subsidiarity určovacej žaloby a dôvody, pre ktoré sa stal súčasťou rozhodovacej praxe na Slovensku a vo viacerých európskych krajinách. Zároveň poukazuje na aktuálne názory právnej vedy a súdnej judikatúry na tento princíp.

1. Všeobecne o princípe subsidiarity určovacej žaloby

Určovacia žaloba smeruje k určeniu práva alebo právneho vzťahu. Pri iných než určovacích žalobách však činnosť súdu pri určení práva nekončí. Súd totiž potrebuje určiť právo, aby mohol rozhodnúť o vlastnom predmete danej žaloby.HLUŠAK, M. Právny záujem v civilnom sporovom konaní. In: GEŠKOVÁ, K. (ed.). Žalobné právo. Zborník z medzinárodného vedeckého kongresu Trnavské právnické dni 2020, Trnava: Právnická fakulta TU v Trnave, 2020. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2020, 272 s. 228

Vzhľadom na tento ohraničený záber určovacích žalôb tak vzniká dojem, že ostatné žaloby (žaloba na plnenie, právotvorná žaloba, príp. iná žaloba) majú niečo navyše. Inak povedané, má sa za to, že ochrana prostredníctvom inej žaloby má v sebe okrem určenia, o ktorom súd rozhodne ako o prejudiciálnej otázke, aj rozhodnutie o dôsledku, ktoré z tohto určenia plynie. Z tohto potom pramení predpoklad, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať tejto širšej (plnšej) ochrany, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Uvedená prednosť inej žaloby pred určovacou žalobou sa označuje aj ako princíp subsidiarity určovacej žaloby.s uvedeným pojmom sa možno stretnúť v zahraničnej literatúre, napr. Musielak, H. J., Voit, W. et al. ZPO. Kommentar. 18. vydanie, Verlag Franz Vahlen München, 2021, s. 906, Gessel-Kalinowska vel Kalisz, B., The Legal, Real and Converged Interest in Declaratory Relief, The Netherlands: Wolters Kluwer, 2019, s. 23, 60, 168.

Princíp subsidiarity sa v historickom vývoji vnímal v dvoch rovinách. Jeho prvotný význam vychádzal z už prekonaného názoru, že určovacia žaloba je len predproces, je len anticipáciou (predvídaním) žaloby na plnenie. Tento názor má svoj základ v texte ZPO (rakúskeho aj nemeckého), podľa ktorého právny záujem je daný, ak má byť právo alebo právny vzťah určený čo najskôr (alsbald). Tento názor potom pripisoval určovacej žalobe prejudiciálny význam v tom zmysle, že mala v určitých prípadoch umožniť vyjasniť vzťah ešte pred podaním žaloby na plnenie.Kadel. H. Zur Geschichte und dogmengeschichte der Festellungsklage nach § 256 der Zivilprozessordnung. Koln u. Berlin: Grete, 1967, s. 85 Uvedené závery vychádzali z názoru, že ...