- Taxikár pri karuseloch
- Oblek „bieleho goliera“ ako daňový výdavok
- Piliere pri daňových sporoch
- Úspešný proces daňovej obrany
- Znalosti z ústavy – vybrané paragrafy k úspechu daňovej obhajoby
- Daňový poriadok – využiteľné ustanovenia k daňovej obrane
- Daňové judikáty – zdroje poučenia
- Náklady na daňovú obhajobu ako daňový výdavok
- Daňové pohľadávky neobchodovateľné na Slovensku
- Odkedy už nemožno vymáhať daňový nedoplatok
- Najčastejšie techniky daňovej exekúcie
- Čo nepodlieha daňovej exekúcii pri zrážkach zo mzdy
- Zánik práva vyrubiť daň
Príklad č. 1: Taxikár pri karuseloch
Problém:
Kamarátovej firme v Českej republike – ktorá je jedným z mojich obchodných partnerov – sa stalo, že bol nechtiac zapletený (mal podvodného hlavného účtovníka) do vratkových podvodov na nedovolenom čerpaní vratiek nadmerného odpočtu na DPH. Povedal mi, že išlo údajne o karuselové podvody a že jeho firma vraj robila „taxikára“, kým bol na dvojmesačnej dovolenke v zahraničí. Nerozumiem pojmom „karuselové podvody“ a ani „taxikár“ a nechcel som sa ho na také chúlostivé detaily vypytovať. Ako takýto podvod rozlišovať, aby doň nebola namočená aj moja firma? Funguje takéto niečo aj v SR a vedia proti tomuto daňové orgány bojovať? Ktoré komodity z obchodného tovaru sa najviac využívajú na uvedené nezákonné daňové machinácie?
Riešenie:
Karuselové podvody v slangu daňovej rétoriky znamenajú v princípe kruhovo-reťazcové podvody, kde sa realizuje podvodný obchod v rámci určitého reťazca firiem (najčastejšie minimálne päť v rámci vnútroštátneho reťazca alebo tri v rámci cezhraničného reťazca) s cieľom scudziť štátu daňové zdroje z vratiek dane z pridanej hodnoty, ktorú na niektorom článku reťazca podvodne odčerpajú a o výnos z daňovo-trestného i podvodného zisku sa podelia. Karuselový podvod môže byť realizovaný so skutočným pohybom tovaru alebo len s fiktívnym (t. j. len papierovo). Karuselové podvody fungujú v celej Európskej únii, preto vaša otázka je opodstatnená a je na mieste pamätať aj u slovenských serióznych podnikateľov na prevenciu. Súčasne však platí, že takmer vždy firma zainteresovaná do reťazca karuselového podvodu tak koná so súhlasom a spoluúčasťou jej majiteľa. „Taxikár“ v rámci karuselových podvodov je slangový názov pre firmu – daňový subjekt v reťazci, ktorý „privezie“ odčerpanie podvodnej vratky DPH na svojej časti spolufakturovaného obchodu. Niečo podobné bol pojem „biely kôň“ v rámci taktiky podsvetia, kde na podvodné živnostenské listy vybavené na bezdomovcov, ťažko chorých a starobných dôchodcov alebo za úplatu náborovaných nezamestnaných prevzali aj v SR z veľkoskladov a od dodávateľov „na faktúre“ miliónové objemy tovaru, ktorý však v čase splatnosti faktúry už nikto nikdy nezaplatil. Biely kôň bol následne buď zlikvidovaný, alebo na ňom zostala visieť trestnoprávna zodpovednosť za podvod. Následne sa takto „ukradnutý“ tovar bez zdanenia predal a príjmy neboli priznané k zdaneniu daňou z príjmov.
Najčastejšie prípady karuselových podvodov sa týkajú poľnohospodárskych komodít (ako obilie, cukor, mäso) a technických tovarov (napr. elektronika, textil, výrobné zariadenia), ale i sporných služieb s vysokou mierou dôkaznej núdze (napr. softvérové, sprostredkovateľské či poradenské služby). Väčšinou ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sú na trhu len krátko, ale už vykazujú veľké obraty tovaru a žiadajú prevažne len čerpania vratiek bez platby DPH. Z hľadiska Slovenska je boj proti podvodom na DPH prioritou daňovej kontroly a pri veľkých finančných objemoch aj špecializovaného útvaru – tzv. daňovej kobry.
Situácia je neľahká v oblasti daňových podvodov samozrejme aj v krajinách Európskej únie, lebo aj vo finančnom svete a s tým súvisiacou čiernou ekonomikou platí, že „o peniaze ide až v prvom rade!“. EÚ mieni bojovať s daňovými podvodmi stále radikálnejšie, lebo daňové úniky predstavujú v Európe ročne objem presahujúci jeden bilión eur.
Európska komisia sa usiluje zabrániť podvodom na dani z pridanej hodnoty, pričom sa opiera o akčný plán boja proti podvodom a sleduje predovšetkým tri hlavné ciele:
...