Prevod práv a povinností zo stavebného povolenia

JUDr. Matej Hodál
advokátsky koncipient, svoju prax zameriava na oblasti stavebného, pozemkového a obchodného práva

Hodál, M.: Prevod práv a povinností zo stavebného povolenia, 25, 2019, č. 6,  s. 4 - 10.

Mnoho investorov sa v rámci realizácie investičných projektov dostáva do situácie, keď v rámci svojich interných korporátnych mechanizmov potrebujú prevádzať práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia medzi viacerými subjektmi vo svojej podnikateľskej štruktúre, čoho výsledkom má byť na konci dňa subjekt v postavení stavebníka odlišný od subjektu uvedeného v právoplatnom stavebnom povolení. Samozrejme tento proces sa nespája len s realizáciou veľkých investičných zámerov, ale môže sa vyskytnúť pri realizácii akéhokoľvek typu stavby, pre ktorej výstavbu je potrebné vydanie stavebného povolenia. Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) neposkytuje ucelený procesný postup pre daný typ správneho konania, stavebné úrady sa snažia tento nedostatok vyplniť aplikáciou rôznych procesných inštitútov, ktorých aplikácia nemusí byť vždy správna, čo rozhodne neprospieva zachovaniu právnej istoty v našom právnom prostredí. Autor sa v článku zameriava na analýzu jednotlivých najbežnejších procesných postupov stavebných úradov, a zároveň sa pokúsi poukázať na postup, ktorý by bolo možné za účelom prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia považovať za  za optimálny. Taktiež sa pokúsi poukázať na možnosti analogickej aplikácie jednotlivých postupov v prípade prevodu práv a povinností vyplývajúcich z územného rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby).

Úvod

Z pohľadu teórie správneho práva môžeme rozhodnutia správnych orgánov (individuálne správne akty) členiť podľa ich právnych účinkov (na konštitutívne a deklaratórne), podľa okruhu viazanosti (na rozhodnutia in personam a rozhodnutia in rem), podľa trvania účinkov takéhoto rozhodnutia (na časovo obmedzené a neobmedzené rozhodnutia), podľa toho, či sa pri vydaní rozhodnutia uplatňuje voľná úvaha správneho orgánu alebo nie, podľa toho, či predmetom rozhodnutia je viac súvisiacich otázok vo vzťahu k jednému účastníkovi konania alebo či rozhodnutie upravuje právne pomery viacerých účastníkov konania (rozhodnutia jednoduché a zložené) atď.Košičiarová, S.: Správny poriadok – Komentár s novelou účinnou od od 1. 1. 2004. 1. Vydanie. Šamorín: Heuréka, 2004, s. 186 - 187 Za účelom bližšej klasifikácie stavebného povolenia a územného rozhodnutia sa v ďalšom výklade autor zameria na ich členenie podľa ich právnych účinkov a okruhu ...